Odborníci medzinárodných porovnávacích štúdií PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie žiakov) a TIMSS (zisťovanie vedomostí a zručností z matematiky a prírodných vied) tvrdia, že: „deti z rodín s vyšším rodinným kultúrnym kapitálom vykazujú lepšie vzdelávacie výsledky“.
Avšak tím vedcov sociológov, pod vedením kandidátky filologických vied Olgy Sačavy z Petrohradu, prvými výsledkami výskumu vyvrátil názor o závislosti prospechu dieťaťa od úrovne kultúry a rovnako aj od rodinného príjmu.
Ukazuje sa, že ani úroveň kultúry, ani komfort domova, ani počet kníh na policiach, ani dostupnosť peňazí na lektorov, dokonca ani pitie jedného z rodičov, nemajú priamy vplyv na študijné výsledky dieťaťa.
Oveľa väčší vplyv na úspech v škole má komunikácia s prarodičmi, rodinné hodnoty, rodinné sviatky, osobná spokojnosť a profesionálna sebarealizácia rodičov. Vedci boli ohromený tým, aké faktory sa ukázali dôležité, ktorým nikto predtým nevenoval pozornosť.
- Ukázalo sa, že 50 % detí s výborným prospechom a správaním žije v jednom byte so svojimi starými rodičmi. Pritom nezáleží na tom, kde si pripravujú domáce úlohy, či na kuchynskom alebo na písacom stole. Taktiež nezáleží na tom, či žijú v obecných bytoch, v súkromných, alebo v bytoch nižšej kategórie.
- 40 % trojkárov sa vôbec nestretáva so starými rodičmi.
- V rodinách 73 % jednotkárov má doma viac ako 200 kníh, ale tiež v rodinách 75 % trojkárov má rodinná knižnica minimálne 100 kníh.
- V rodinách 5 % jednotkárov a 6 % trojkárov sa nachádzali veľké knižnice.
- V nízkopríjmových rodinách s príjmom do 5000 rubľov (cca 80 eur) mesačne na človeka, bolo viac jednotkárov 30 % ako trojkárov 26 %.
- Rovnaký počet, 25 % jednotkárov a trojkárov, spolu 21 %, pochádza z rodín s príjmom viac ako 20 000 rubľov (cca 320 eur) na každého človeka v rodine.
- Oveľa viac jednotkárov s výborným správaním, až 67 % na základnej škole a 73 % na strednej škole pochádza z rodín, ktoré vždy slávia rodinné sviatky. V rodinách väčšiny trojkárov sa rodinné sviatky slávia zriedkavo, alebo vôbec.
Sociológovia zistili zákonitosť: čím je vyšší príjem rodiny a nižšia kultúra rodinných sviatkov, tým je nižší prospech dieťaťa. A naopak: čím je vyššia kultúra rodinných sviatkov vo vzťahu k príjmom rodiny (priemerný alebo nižší), tým je lepší prospech dieťaťa.
Služby domácich učiteľov a vložené peniaze do kurzov a doučovania neprinášajú výsledky v podobe lepšieho prospechu, pokiaľ absentuje plnohodnotná komunikácia medzi rodičmi a dieťaťom v rodine.
Zaujímavá je skutočnosť, že 56 % rodičov detí s výborným prospechom pracujú, podľa ich slov, na sebarealizácii a pritom získavajú uspokojenie zo svojej práce. Čo sa týka trojkárov, tak 80 % ich rodičov pracuje len kvôli peniazom.
Na školský prospech a úspechy dieťaťa na všetkých úrovniach vzdelávania priamo vplývajú rodinné hodnoty jeho rodiny. Čím sú dôležitejšie pre dospelých vzťahy vo vnútri rodiny, tým cennejší je pre rodičov dieťaťa rodinný život (vrátane vzťahov so staršími príbuznými). Čím viac pozornosti rodičia venujú vnútorným rodinným vzťahom, tým je vyššie školské hodnotenie ich dieťaťa. Rozumne postavené vnútorné vzťahy svedčia o psychologickej spôsobilosti rodičov. Preto je ich možné označiť za kľúčový faktor, ktorý určuje výkonnosť dieťaťa.
Ďalšia prekvapujúca zákonitosť: čím sú viac spokojní rodičia so životom, nezávisle od materiálnej úrovne, tým sú úspešnejší vo vzdelávaní svojich detí.
Elena Michajlova