Agrovoltaika (Agri-PV) je relatívne nový smer v poľnohospodárstve využívajúci solárnu energiu. Inštalácia panelov na ornú pôdu umožňuje zriadiť autonómny systém zavlažovania, elektriny a vody. Panely a ich konštrukcie dokážu chrániť plodiny pred krupobitím a zachytávať dažďovú vodu. A samozrejme, mnohé bobuľovité a zeleninové plodiny (tiež niektoré odrody obilnín) rastú najlepšie v čiastočnom tieni.
Vedci zhodnotili potenciál agrovoltaiky v Európe, pričom zohľadnili klimatické a pôdne obmedzenia. Dánski vedci skúmali solárne panely tromi spôsobmi a ich vplyv na farmy na udržanie pôdy vhodnej na pestovanie plodín.
Vedci z Aarhus University v Dánsku skúmali rôzne spôsoby inštalácie solárnych panelov na farmách v Európe. Zistili, že dokážu vyrobiť veľa elektriny, no nie všade je na to vhodná pôda, informoval PV Magazine v r. 2023.
Vedci sa zaoberali rôznymi charakteristikami uskutočniteľnosti agrovoltaických systémov: potenciál fotovoltaických systémov a ich vplyv na poľnohospodársku pôdu. Padlo rozhodnutie zamerať sa na tri rôzne konfigurácie: optimálne naklonené, horizontálne jednoosové a vertikálne obojstranné.
Tím vyvinul model, ktorý simuluje tiene panelov na zemi, čo umožňuje presne analyzovať zhoršenie výkonu v dôsledku strát tieňmi pre každú simulovanú hodinu, a nie jednoducho predpokladať celkovú mieru strát.
Výsledky štúdie ukázali, že agrovoltaika by mohla mať veľký potenciál na výrobu elektriny zo solárnych panelov na poľnohospodárskej pôde bez zníženia úrodnosti pôdy. Výsledky však závisia aj od typu plodiny, konfigurácie solárnych panelov a mikroklímy v rôznych regiónoch Európy:
Globálny inštalovaný výkon agrovoltaiky je cca 14 GW.
Technický potenciál agrovoltaiky v Nemecku je asi 1 700 GW.
Agrovoltaika by mohla poskytnúť 25-krát viac elektriny, ako je súčasný dopyt po elektrine v Európe. Pôda vhodná pre agrovoltaiku je v Európe rozložená nerovnomerne, pričom niektoré krajiny, ako napríklad Nórsko, majú len 1 % celkovej plochy vhodnej na agrovoltaiku.
Pestovanie plodín pod agrovoltaikou môže viesť k nižším výnosom v dôsledku zníženia slnečného žiarenia pod panelmi o jednu tretinu. Vplyv mikroklimatických rozdielov na úrodu plodín však zostáva nejasný. Vhodná pôda je v Európe rozložená nerovnomerne, v niektorých krajinách je na agroenergetiku vhodné len 1 % celkovej plochy.
Vedci vydali niekoľko odporúčaní pre rozvoj agrovoltaiky v Európe:
Podporiť agrovoltaiku ako novú formu obnoviteľnej energie, ktorá môže prispieť k energetickej transformácii a udržateľnému poľnohospodárstvu.
Vypracovať špeciálne normy a smernice pre projektovanie, výstavbu a prevádzku agrovoltaických systémov s prihliadnutím na rôzne druhy plodín a mikroklimatické podmienky.
Poskytnúť primerané financovanie a stimuly pre agrovoltaiku vrátane spravodlivých taríf za dodávku elektriny do siete, podporu vlastnej spotreby a miestnej výmeny energie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info