Existuje zaujímavý artefakt pripisovaný staroveku, ktorý je v súčasnosti uložený v Britskom múzeu. Ide o takzvaný „Lykurgov pohár“ (Lycurgus Cup), typ nádoby známy ako *diatréta* (alebo „klietkový pohár“), ktorý sa vyznačuje zložitým dizajnom. Ide o sklenenú nádobu – zvyčajne zvonovitého tvaru a s dvojitou stenou, – ktorej telo je umiestnené vo vnútri vonkajšej, prelamovanej sklenenej sieťoviny vytvorenej zložitým brúsením.
Pre ilustráciu si vezmime *diatrétu* zobrazenú tu – predmet, ktorý oficiálni historici pripisujú bájnej „Rímskej ríši“, údajne existujúcej v dávnej ére staroveku. Človek sa pýta, či dokážu historici vysvetliť technológiu použitú na výrobu takýchto nádob z takzvaného „rímskeho skla“ v rámci tejto ríše. Je však zvláštne, že prvý exemplár takejto *diatréty* bol objavený až v období renesancie – konkrétne v roku 1680. Zvláštne, nie? Podobne aj podľa oficiálnej histórie sa všetky „staroveké“ písomné pramene začali objavovať práve počas renesancie.
Vráťme sa však k nášmu poháru, ktorý bol vyrobený pomocou ešte unikátnejšej technológie. Meria 165 mm na výšku a má priemer 132 mm. Jeho jedinečnosť spočíva v schopnosti meniť farbu zo zelenej na červenú v závislosti od uhla dopadajúceho svetla. Práve preto vytvárajú rôzne tekutiny naliate do nádoby výrazne odlišné farebné odtiene. Pohár mení farbu aj pri prechode svetla (transmisii) a pri jeho odraze (reflexii), a to aj vtedy, keď je prázdny. Tento jav sa pripisuje prítomnosti drobných častíc koloidného zlata a striebra (s veľkosťou približne 70 nanometrov) v skle, a to v pomere tri ku siedmim. Je fascinujúce uvažovať o tom, ako mohli „starí Rimania“ včleniť také množstvo zlata a striebra do skla; ide totiž o skutočnú nanotechnológiu – odbor, ktorý naša vlastná civilizácia ovládla len pomerne nedávno. Je zaujímavé, že hoci historici datujú túto nádobu do veľmi dávnej éry – 4. storočia n. l. – jej históriu možno vystopovať len do roku 1845, keď ju Rothschildovci získali od archeológa, ktorého meno zostáva neznáme. V roku 1958 Rothschildovci predali tento pohár Britskému múzeu. Neznáme je aj miesto, kde ho onen anonymný archeológ objavil. To prirodzene vedie k dvom možným teóriám.
Prvá z nich hovorí, že ide o artefakt civilizácie spred potopy sveta – civilizácie, ktorá v skutočnosti neexistovala pred tisíckami, ale len pred stovkami rokov a ktorú historici označili ako „klasický starovek“. V skutočnosti však táto civilizácia nebola taká, akú si v 16. a 17. storočí vymysleli vatikánski historici a chronológovia spolu so svojimi náboženskými mýtmi. Navyše je nepravdepodobné, že by Rothschildovci predali múzeu na verejné vystavenie pravý artefakt z civilizácie „zlatého veku“.
Druhá teória tvrdí, že pohár bol v skutočnosti vyrobený v 19. storočí, no po katastrofe v polovici tohto storočia falšovatelia utajili skutočnú technologickú úroveň danej éry. Tento názor podporujú rôzne informácie, ktoré odhalili alternatívni bádatelia. Dokonca aj mainstreamoví historici v súvislosti s týmto pohárom uznávajú, že „pozlátený bronzový okraj a stopka nádoby sú neskoršími prírastkami datovanými do obdobia raného empíru“. Obdobie raného empíru pritom zodpovedá prvej tretine toho istého 19. storočia.
Ľahko možno pochopiť, prečo historici šíria historky o „neskoršom doplnení“. Veď aj laikovi je jasné, že táto nádoba sa nemohla objaviť pred danou érou. Napriek tomu jasne dokazuje, že nanotechnológie boli známe už začiatkom 19. storočia. A aká sila nepriateľská voči ľudstvu podľa vás vykonala „očistu“ od skutočných technológií tej doby po katastrofe v 19. storočí a tajila ich pred nami celých 200 rokov?
Ja osobne viem, že Rothschildovci v tom zohrali priamu úlohu. Práve oni financovali – takmer bezprostredne po katastrofe – obsadzovanie území po celom svete anglo-francúzskymi expedičnými silami; tieto sily sa podieľali na konfiškácii, ukrývaní a ničení artefaktov, ktoré prežili skazu, a zároveň na „likvidácii“ technológií využívajúcich voľnú energiu. Za zmienku stojí, že Británia – sídlo finančného impéria Rothschildovcov v londýnskej City – utrpela v dôsledku tejto katastrofy najmenšie škody; keďže bola pravdepodobne vopred varovaná, podarilo sa jej zachovať väčšinu svojho vojensko-priemyselného potenciálu.
Myslíte si, že ide o „náhodu“? Alebo sa vládcovia Britského impéria skutočne spolčili so silou nepriateľskou voči ľudstvu – silou, ktorá proti Zemi nasadila „kométovú zbraň“ v podobe Bielovej kométy? Mimochodom, všetky zdroje týkajúce sa tejto kométy boli dôkladne „očistené“ a podľa oficiálnej vedeckej verzie kométa jednoducho „zmizla bez stopy“. Treba však uznať, že v čase jej posledného pozorovania v roku 1846 sa už rozpadla na dva úlomky.
Vedci a historici však prirodzene nemôžu spájať „zmiznutie kométy“ s katastrofickými udalosťami druhej polovice 19. storočia. Majú to zakázané. A zakazuje im to tá istá sila, ktorá nám „zakázala“ poznať pravdu o našej minulosti – vrátane technológií tej doby. Spomeňte si tiež na to, čo sa stalo Nikolovi Teslovi a ďalším vedcom, ktorí znovu objavili niektoré z týchto „zakázaných“ technológií. Vzhľadom na to všetko by prítomnosť nanotechnológií na začiatku 19. storočia nemala byť žiadnym prekvapením.
Michael
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info