Rodný jazyk je oveľa viac než len prostriedok komunikácie. Je základom fyzického zdravia, duševných schopností, správneho pohľadu na svet a životného úspechu. K týmto prekvapujúcim zisteniam prišla odborníčka na dejiny jazyka, hlavná vedecká pracovníčka Ústrednej štátnej knižnice, doktorka filológie, profesorka Tatjana Leonidovna Mironova.
Vo svojich vedeckých prácach a verejných prednáškach dokazujem, hovorí T. Mironova, že každý človek má jazykovú genetickú pamäť. Aj dieťa, iba tak zo vzduchu, neloví slová, ale akoby si ich spomína. Moje všetky tri deti v určitom veku, približne od dvoch do troch rokov, zo seba „ťahali“ starobylé jazykové formy. Bolo to pre mňa príjemne počúvať, pretože som historik jazyka. Akoby si spomínali na staroveký jazyk. Najzáhadnejšie bolo, odkiaľ dieťa berie slová, ktoré nikdy a nikde nepočulo, ani u rodičov, do škôlky nechodí, televíziu a rádio mu nezapíname. A zrazu z neho ide celý prúd slov, na ktoré si akoby spomína.
-
Kto si ich zapamätal?
Pamätali si ich predkovia. V jazykovej genetickej pamäti každého človeka sú zaznamenané základne pojmy uvedomenia predchádzajúcich generácií. Začneme hlavným: v genetickom kóde ruského človeka je kľúčový pojem „svedomie“. Ono je v nás založené tisícročným pravoslávnym poznaním a celou jazykovou kultúrou ruského ľudu. To isté možno povedať o ďalších pojmoch nášho vedomia. Keď sa „spomínajú“, udržiavajú sa, rozvíjajú sa, človek žije podľa zákonov svojich predkov, plní svoje poslanie na Zemi a odovzdáva svoje skúsenosti potomkom vo forme vlnovej genetickej pamäti. A naopak, pokiaľ sa snaží umlčať túto pamäť neprirodzeným spôsobom života pre ruského človeka, tak jeho schopnosti sa stiahnu, začína degradovať, stáva sa príťažou pre seba aj druhých, degraduje dedičné programy svojho rodu.
V súčasnosti toto nebezpečenstvo hrozí mnohým krajanom. Napríklad, v Rusku sa cez média niektorí „mudrci“ snažia zbaviť národ zásadných pojmov, ktoré sú chránené v pamäti predkov, a tým ho vedú k zániku a asimilácii. Z médií boli odstránené pojmy ako „svedomie“, „hrdinský čin“, „obeť“, „slúženie“, a tak ďalej. Následkom toho sa staršia generácia ocitla v cudzom jazykovom prostredí. Ľudia z tejto generácie žijú v neustálom konflikte s okolitou realitou i sebou samými, keď je v nich uložené jedno a okolo sa deje niečo úplne iné, ktorému sa nemôžu prispôsobiť. Stres spôsobuje aj skutočnosť, že sa nepoznávajú vo svojich potomkoch. Taký konflikt ohrozuje zdravie ľudí, spôsobuje choroby a predčasnú smrť. Toto jasne preukázal vo svojich prácach profesor Gundarov, ktorý prišiel k záveru, že hlavnou príčinou vymierania nášho národa nie je fyzické zničenie, ale morálna kríza.
-
Ale tento konflikt prežívajú aj ľudia z mladšej generácie. Koniec koncov, ich genetická pamäť obsahuje zásadné pojmy duchovného jadra nášho národa, ale je potlačovaná prostriedkami masového vymývania mozgov.
Rozhodne áno. Nie je možné beztrestne zrádzať svojich predkov, preto je narkománia, alkoholizmus a samovraždy.
Okrem toho, výskumy etnopsychológov ukázali, že cudzie prostredie pôsobí utlmujúco na všetky schopnosti dieťaťa, dokonca aj na fyziologický vývoj. Ak napríklad desaťročné čínske dieťa umiestnia do ruského prostredia, tak sa stane hlúpejšie a bude častejšie choré. A naopak, pokiaľ ruské dieťa umiestnia do čínskeho prostredia, tak tam bude chradnúť.
-
A u nás ruské deti priamo vo svojej krajine ponárajú do anglicky hovoriaceho prostredia. Takmer všetky piesne v rádiách a televízii sú v anglickom jazyku, väčšina masmédií propaguje americké hodnoty. V škole začali učiť anglický jazyk v prvej triede. Odsudzuje sa mládež osvojením cudzej kultúry na degeneráciu?
Tento jav je nový a nie dokonca preskúmaný, ale zdá sa, že etnopsychológovia majú pravdu. To znamená, že cudzie prostredie je nebezpečná vec a nielen pre dieťa. Pokiaľ by sme preskúmali, ako sa má, výsledky výchovy v emigrácii, odhalili by sme veľa poučného. Je známe, že v prvom pokolení ruských emigrantov bolo veľa talentovaných a geniálnych ľudí, ktorí preslávili svoje mená. Ale to boli ľudia, ktorí sa sformovali v Rusku a uchránili si za hranicami vieru a tradície svojich predkov. V druhej a tretej generácii, ktorá si osvojila cudziu kultúru a zabudla na svoju rodnú, je známych ľudí veľmi málo. Je zrejmé, že rod ruských emigrantov degraduje a rozpúšťa sa v iných etnických skupinách.
-
Ukazuje sa tým zrada viery, tradícií, rodovej pamäti predkov, ktorá nevyhnutne robí ľudí hlúpejšími, chorými, menej duchovnými? A naopak, je udržiavanie dedičstva predkov prospešné pre zdravie, myseľ a dušu?
Je to známe už tisíc rokov. Základom každého vlastenectva je ctiť svojich rodičov, ktorí ctili svojich a tak ďalej, vtedy budeš mať všetky výhody, vrátane zdravia.