Ešte na začiatku 90. rokov bolo 251 detí predškolských zariadení miest Sergiev-Pasad a Voskresenka v Rusku zapojených do vedeckej štúdie. V štúdii sa s pomocou pedagógov a vychovávateľov hodnotila charakteristika mentálnej a emočnej štruktúry detí v závislosti od toho, či sa im pravidelne čítali rozprávky alebo nie. Za týmto účelom sa študovali emocionálne, behaviorálne a psychologické charakteristiky statusu dieťaťa v organizovaných skupinách detí.
Každá organizovaná skupina navyše slúžila ako „experiment“ a „kontrola“, čo prakticky eliminovalo vplyv iných vedľajších faktorov.
Deti boli pozorne sledované po stanovenú dobu. Zároveň v prvej etape (2 týždne) sa rozprávky deťom prakticky nečítali a v druhej etape (1 mesiac) sa čítali takmer denne. V procese takéhoto pozorovania sa hodnotili charakteristiky medziľudských vzťahov a snov. Osobitná pozornosť sa venovala analýze stavu fantázie (obrazový text).
Deti boli zámerne analyzované na strach, nebojácnosť, sebectvo – altruizmus atď. Základom boli ruské ľudové rozprávky A. N. Afanaseva. Je potrebné zdôrazniť, že boli použité tie rozprávky, ktoré rozprávali o najnebezpečnejších dobrodružstvách hrdinov, o ich najintenzívnejšom boji (ako sa hovorí, nie na život, ale na smrť), o egoizme a milosrdenstve, láske a nenávisti, živote a smrti atď.
Výsledkom štúdie bolo získanie veľkého množstva experimentálneho materiálu, ktorý je zaujímavý pre teóriu a prax výchovy nových generácií ľudí. Podrobné pokrytie získaných údajov je predmetom samostatnej monografickej prezentácie. V tomto príspevku sa zaoberáme iba niektorými z najvýznamnejších záverov.
Najneočakávanejšie pre vedcov boli nasledujúce okolnosti. Napriek systematickému čítaniu silných emocionálnych príbehov, v ktorých hrdina podniká veľmi nebezpečné cesty a dochádza k nebezpečným dobrodružstvám, keď hrdina prežije iba cenou napätého boja, u väčšiny detí (najmä chlapcov) sa prejavilo zlepšenie behaviorálneho a psychoemocionálneho stavu. Toto bolo sprevádzané zlepšením kvality fantázie, rovnováhou inhibično-excitačných procesov, znížením prejavov egoizmu, zvýšením emocionálnej aktivity detí, zvedavosťou a altruizmom.
Pritom sa pocit úzkosti a strachu u detí výrazne znížil. Okrem toho treba zdôrazniť, že zlepšenie psychoemocionálneho stavu detí zaznamenali aj rodičia.
Dr. Vladimír Bazarnyj
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info