Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

Topinambur dokázal eliminovať boľševník Sosnowského

O začiatku unikátneho experimentu, v ktorom išlo o zničenie boľševníka Sosnowského pomocou Topinambura, informovali média v júli v roku 2016. Vedci vysadili hľuzy topinambura priamo medzi boľševník, na poli experimentálnej stanice Agrofyzikálneho výskumného ústavu v obci Meňkovo. Dobré správy: v bitke týchto dvoch rastlín vyhral topinambur!

Priebežné výsledky experimentu v obci Meňkovo boli zozbierané v polovici októbra v čase rusko-čínskej praktickej konferencie «Topinambur a jeho možnosti». Väčšia časť stretnutia vedcov sa odohrávala práve na poli, kde boli jasne ukázané pôsobivé výsledky. Na tej časti, kde prebiehal experiment, rástol v hustých radoch les rozkvitnutého topinambura. Všade, kde topinambur vysadený nebol, zostala vysoká stena boľševníka. Nad poľom krúžili drony, ktoré zhora monitorovali zasiate plodiny. Všetko bolo nahraté na monitor počítača a sledovania potvrdili, že na mieste výsadby topinambura sa boľševník už viac nenachádza.

„Medzinárodná praktická konferencia sa konala v rámci programu Sovietskeho zväzu a Bieloruska «Inovatívny rozvoj produkcie zemiakov a topinamburu 2013 – 2016»“, oznámila vedúca poľnohospodárstva Natália Anuškevič, ktorá je zodpovedná za chod programu v severo-západnej oblasti. „Úloha bola stanovená: minimálne 20 násobne zvýšiť plochu výsadby, predstaviť kultúru masám, sformovať trh zdravých produktov a začať znova používať hektáre nevyužitej pôdy. A využiť pri tom aj víťazstvo topinambura nad boľševníkom Sosnowského. Tým pádom by sa nám podaril prelom v agrokultúrnom sektore.“

„Program funguje po celom Rusku“, povedal generálny riaditeľ ООО «ATP «Vývin», realizátor programu Sovietskeho zväzu v Rusku, Sergej Ponomarev. „Severo-západný región bol vybraný ako jeden z prvých a pilotných regiónov, v ktorom vykonali experiment so zničením boľševníka s pomocou topinambura, a kde sa testujú prototypy a technologické procesy, stanovené v rámci tohto výskumného programu. Stojac na tomto území, nemáme viac pochybnosti – topinambur vyhral!“

Z úplného začiatku, do experimentu a aj po výsadbe, vedci pozorovali čo sa dialo na poli. Celé leto pravidelne merali množstvo rastlín boľševníka na meter štvorcový. Informácie o výsledkoch experimentu budú zaznamenané a odovzdané ministerstvu poľnohospodárstva RF.

Do Ruska sa topinambur dostal ešte v XVII. storočí ako lekárska rastlina. Ľudia sa ho väčšinou boja, pretože o ňom takmer nič nevedia. Často môžu počuť: načo jednu burinu nahrádzať ďalšou? Ako objasnila Natália Anuševkič, na rozdiel od boľševníka je topinambur niečo ako zdravotná sestra pre prírodu. A ešte krásne kvitne. Za krátky čas dokáže zlepšiť ekologický stav zeme popri cestách v priemyslenom centre mesta. Absorbuje dvakrát toľko oxidu uhličitého ako ihličnatý les. A do vzduchu dáva trikrát toľko kyslíka. Topinambur sa sadí do skaliek, priemyselných zón, na miestach ťažby ropy, na poliach odstavených od poľnohospodárskeho využitia, a vďaka nemu, pôda už po troch rokoch dokáže plne obnoviť svoju plodnosť.

A keď je to potrebné, zbavíte sa ho veľmi ľahko. Podobný experiment vykonali v Kirovskej oblasti na poliach. Polia s topinamburom stačilo dvakrát zorať a všetok bol preč. V krajinných oblastiach dokonca stačí zorať pole raz.

Na konferencii sa zúčastnil vedúci oddelenia genetických zdrojov zemiakov, doktor biológie „VNII“ (ВНИИ) rastlinného odvetvia, Stepan Dmitrijevič Kiru – kurátor najväčšej zbierky na svete semien topinambura v Rusku, zodpovedný za interakciu s čínskou stranou. Predstavitelia vedúcich poľnohospodárskych náučno-výskumných inštitútov Číny prišli do Ruska na výmenu praktických skúseností a zbierok semien. A to nie je prvé stretnutie. V auguste sa veci zúčastnili na medzinárodnom sympóziu v Číne.

„Na otázkach topinambura spolupracujeme s univerzitami v Pekingu ako aj s mongolskými autonómnymi oblasťami Číny“, hovorí Stepan Kiru. „V Číne je teraz skutočný boom. Všetky provincie, ktoré môžu, pestujú topinambur a majú záujem o ďalšie rozširovanie polí. Topinambur je univerzálna rastlina. V Číne ho recyklujú. V prvom rade, na alkohol. Postavili aj 6 fabrík na výrobu inulínu. To je organická látka, ktorá prispieva k využitiu glukózy a stanoveniu normálnej hladiny cukru v krvi. Čoskoro budú Číňania rozvážať inulín aj do zahraničia. V Číne sú tisíce hektárov pôdy, ktoré boli zasolené. Zaviedlo sa tam preto sadenie topinambura na zasolených pôdach. Číňania majú veľké plány na rozvoj pôdy, ktorej pomôže topinambur. Je to ich strategická úloha. Bohužiaľ, naše ekonomiky sa nie veľmi zaujímajú o výsadbu tejto rastliny. Máme neskutočne bohaté genetické zdroje, ale až od Číňanov sa musíme učiť ako zaviesť a rozšíriť pestovanie topinambura do nášho poľnohospodárstva.“

Konferencia pokračovala na druhom poli, kde rástol v tomto roku zasadený nový druh topinambura. Vedci sa rozhodli zdvojnásobiť v Gatčinskom regióne zbierku Majkopskej stanice – jednu z najväčších na svete. V marci zo 400 odrôd priniesli 300 z 30 krajín sveta. Potom dodali ešte 20 z Bieloruska a 20 druhov priviezli na výmenu čínski kolegovia.

V polovici októbra sa zbierka ešte zelenala. Vysoké rastliny dosahovali výšku 2 – 3 metre. Na tabuľkách boli exotické mená nahradené zvyčajnejšími – ako napríklad «Leningradská odroda».

Kedy by sa mal zbierať? Ako objasnila Natália Anuškevič, ak chcete aj hľuzy, budete musieť vydržať. S prvými mrazmi sa všetky užitočné látky nahromadia práve v nich. Zelená časť zoschne a potom sa ľahko kosí. A môžete zbierať hľuzy. Ak by ste chcela využiť aj zelenú časť, napríklad ako krmivo pre zvieratá, skoste ju ešte pred kvitnutím.

Celú zbierku (po päť hľúz z každej odrody) ručne vysadili zamestnanci Agrofyzikálneho výskumného ústavu. Stroje iba spracovali pôdu. Sadili ich do radu nechávajúc 35 – 45 cm medzi rastlinami. Dokonca aj prekopávanie prebiehalo ručne, a keď nadišiel čas, vykopali ručne aj hľuzy. Fyzický proces bol časovo náročný. Ale zato vyklíčilo 100 % zasadených rastlín.

Zo začiatku bol aj Stepan Kiru skeptický a opatrný. Koniec-koncov je to Leningradská oblasť, zóna rizikového poľnohospodárstva. Ako je možné zdvojnásobiť zbierku práve tu? Prakticky na panenskej zemi, kde už 20 rokov nič nevyrástlo. Keď však vykopali hľuzy pochádzajúce z výmeny s čínskou delegáciou, všetci žasli. Z hľuzy sa podarilo vypestovať až 3 – 5 kg.

Ďalšia zaujímavá skutočnosť. V Leningradskej oblasti bolo kvôli daždivému letu tohto roku zničenej veľa úrody. Ale topinambur prežil a dokonca nemá takmer žiadne choroby. Je nenáročný, nebojí sa ani škodcov ani počasia.

Topinambur je tiež známy pod názvom podzemná hruška alebo jeruzalemská artičoka, má široké využitie v kulinárskom, medicínskom aj kozmetickom priemysle. Účastníci stretnutia sa o jeho využití dozvedeli z prvej ruky pri prezentácii rozloženého stola s rôznymi sladkosťami, marmeládami, sirupmi a čajmi z topinambura.

Užitočnosť topinambura je skrytá najmä v jeho zložení. Je bohatý na vitamíny B a C. Hľuzy obsahujú pre ľudský organizmus mnoho potrebných mikroživín. Medzi inými vápnik, draslík, zinok, železo, kremík, mangán, fosfor, minerálne soli. Obsahuje tiež aminokyseliny.

Pre človeka sú vhodné nielen korene, ale aj listy rastliny, jeho steblá a kvety. Spravidla sa používajú na výrobu liekov, odvarov alebo práškov. Vo farmaceutickom priemysle o užitočných vlastnostiach topinambura vedia už dávno. Používajú ho na výrobu lekárskych prostriedkov, či rôznych doplnkov výživy. Je vhodné tiež piť šťavu z jeho koreňov.

Varený topinambur pripomína zemiaky alebo gaštany, v surovom stave zasa reďkovku bielu. A čo môžete pripraviť z topinambura? Mnoho vynikajúcich jedál: kašu, kotlety, zeleninový šalát alebo zimný šalát s topinamburom a čerstvou zeleninou a dokonca ho môžete aj zapiecť, napríklad so syrom.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie