V 80-tych rokoch 20. storočia nebol New York najbezpečnejším mestom v Spojených štátoch. Gangy zločincov držali celé mesto v strachu a nekonečné graffity vo vagónoch metra a na stenách domov ukazovali, že len málokto dodržuje verejný poriadok. Nie je známe, ako by dnes mesto mohlo vyzerať, ak by jeho predstavitelia neuskutočnili v praxi zaujímavú teóriu rozbitých okien.
Táto teória, ktorá sa objavila na rozhraní sociológie a kriminalistiky, predpokladá spojenie medzi drobnými porušeniami verejného poriadku a závažnejšími zločinmi. Napríklad, ak je v budove rozbité okno a sklo nikto dlhšiu dobu nevymení, tak čoskoro nebude na budove celé jediné okno. Taktiež graffity a rozhádzané odpadky prispievajú k spáchaniu iných trestných činov pod sloganom: „Ak si toto niekto môže dovoliť, potom si to aj ja môžem dovoliť.“
Vedci z Holandska uskutočnili sériu zaujímavých experimentov potvrdzujúcich túto teóriu. V rámci prvého experimentu si organizátori vybrali za účastníkov obyvateľov, ktorí prichádzajú do supermarketu pre potraviny na bicykloch. Experiment bol vykonaný v dvoch variantoch:
- V prvom prípade bolo parkovisko čisté a steny neboli pomaľované graffitmi.
- V druhom prípade boli steny znetvorené nápismi graffity.
Organizátori pripevnili reklamné letáky k riadidlám na bicykloch, pritom odpadkové koše na parkovisku chýbali. V prípade čistých múrov – bez grafity, 32 % cyklistov odhodilo na parkovisko letáky a zvyšok ich odniesol, aby ich mohli vyhodiť do odpadkového koša na inom mieste. V druhom prípade, ak boli múry pomaľované, až 69 % účastníkov experimentu usúdilo, že je možné vyhadzovať odpad priamo na parkovisku.
Druhý experiment provokoval ľudí k malému odcudzeniu peňazí z poštovej schránky a uskutočnil sa taktiež v dvoch verziách:
- V prvom prípade boli odpadky rozhádzané a steny boli pomaľované.
- V druhom prípade sa čistota a verejný poriadok dodržiaval.
V poštovej schránke bola vložená transparentná obálka, ktorá obsahovala 5 eur. V prípade, že sa okolo schránky nachádzala dokonalá čistota, len 13 % okoloidúcich sa neudržalo a vytiahlo obálku s peniazmi a v prípade neporiadku sa toto číslo zdvojnásobilo.
S cieľom potvrdiť teóriu rozbitých okien sa uskutočnilo niekoľko ďalších experimentov a výsledok sa ukázal všade identický. V praxi bola táto teória aplikovaná v New Yorku v 80-tych rokoch. Vedenie mestského metra sa rozhodlo vykoreniť graffiti a začalo každodenne odstraňovať, alebo premaľovávať grafity na stenách a vagónoch metra.
Po skončení svojej cesty sa každá vlaková súprava prehliadla a dôkladne vyčistila, na trasu sa nemohol dostať ani jeden znečistený vozeň. Na to bolo vynaložených veľa pracovných síl a zdrojov, ale výsledok stál za to: Pouliční umelci, ktorí videli každodenné ničenie svojich „umeleckých výtvorov“ prakticky prestali maľovať po vozňoch.
Následne sa do experimentu zapojila polícia, ktorá vyhlásila nekompromisný boj s cestujúcimi bez lístkov vo verejnej doprave. Takáto zdanlivá maličkosť, ako napríklad cestovanie bez cestovných lístkov, je tiež porušením verejného poriadku, čo vedie k závažnejším trestným činom. V priebehu pravidelných policajných nájazdov, boli z metra vysadených desiatky, až stovky narušiteľov, ktorí sa často stávali účastníkmi aj závažnejších zločinov.
Vojna s graffity a čiernymi pasažiermi v New Yorku bola určitým signálom pre každého, kto narušoval verejný poriadok. Podľa štatistík sa počet zločinov ku koncu 90-tych rokov v New Yorku znížil o 56 %.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info