Das Museumsdorf Düppel
V berlínskom regióne v 7. až 12. storočí žili minimálne 2 slovanské rody, v nemeckom prepise – Heveller (Havoljan) a Sprewanen (Šprejan). Slovania rodu Sprewanen žili na oboch stranách rieky Spree, v Barnim a Ostteltow. Slovania z rodu Heveller žili medzi Spandau a Brandenburskom.
Po skončení 2. svetovej vojny sa začal rozsiahly archeologický výskum v krajinách Brandenburska a Meklenbursko – Predpomoranska. V dôsledku toho boli objavené desiatky veľkých slovanských osád, dedín a hradov postavených Slovanmi žijúcimi na týchto územiach v 7. až 12. storočí.
Archeologické vykopávky umožňujú presne zrekonštruovať slovanské sídla tej doby. Hrady tvoria silné prstencové opevnenia z drevených zrubov a zeme s výškou 10 alebo viac metrov. Dediny nachádzajúce sa okolo hradov pozostávali prevažne z jedno alebo dvojpodlažných domov typu zrubov (guľatina bola ukladaná vodorovne). Poľnohospodárstvo a chov zvierat boli životným základom vidieckej komunity. Okrem toho sa dedinčania zaoberali napríklad drobnými remeslami, tkaním, výrobou keramiky, spracovaním železa a spracovaním kostí.
Silné hrady Köpenick a Branibor boli nielen dôležitými vojenskými základňami na nepokojných slovansko-nemeckých hraniciach, ale mali aj dôležitý obchodný a politický význam. Intenzívny slovanský obchod umožnil obom hradom v 10. – 11. storočí vyrásť natoľko, že sa zmenili na plnohodnotné mestá s vojenským opevnením. Okrem veľkých miest sa nachádzalo na tomto území aj veľa menších hradov.
Väčšina z nich bola zničená počas nemeckej expanzie 10. až 12. storočí. Prvý neúspešný pokus zotročiť Slovanov prebehol v 10. storočí. Vykopávky v Spandau poukázali na nemecký hrad z polovice 10. storočia, ktorý bol zničený počas veľkého slovanského povstania v roku 983, v nemeckých zdrojoch s názvom Lutizenaufstand. Lutizen bol vojensko-politickým spojenectvom mnohých slovanských rodov, namiereným proti nemeckej agresii. Rod Heveller ako najjužnejší slovanský rod na tomto území patril k tomuto spojenectvu. Rod Lutičov -. Lutizen vytlačil Nemcov za rieku Elbu – Labe. Aj napriek veľkému úsiliu sa Nemcom nepodarilo obsadiť slovanské územie v priebehu ďalších 170 rokov.
Od polovice 12. storočia sa ambície nemeckých feudálnych pánov opäť zmocniť slovanských regiónov opäť obnovili. Iniciátormi druhej fázy expanzie – krížových výprav proti Slovanským pohanom boli jednotlivé nemecké kniežatá. Najznámejší sú Heinrich der Löwe (1129 – 1195), vojvoda Bavorska a Saska Albrecht der Bär (1100 – 1170).
Rekonštrukciu typickej dediny Slovanov Lutičov tej doby možno vidieť v múzeu Museumsdorfes Düppel v Berlíne.
V roku 1940, na juhozápade Berlína, v okrese Zehlendorf, v meste Düppel, sa našli pozostatky stredovekého osídlenia. Na základe vykopávok vykonaných v roku 1968 sa ukázalo, že to bola dedina, ktorá existovala okolo roku 1200. Už vtedy vznikla myšlienka obnoviť dedinu a sprístupniť ju ako múzeum návštevníkom. Podarilo sa to v roku 1975 , keď vzniklo múzeum – dedina Düppel.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info