Iba mechanické rozširovanie lesných porastov nevedie k spomaleniu globálnych klimatických zmien, dôležitejší význam má výber druhov stromov, ich schopnosť pohlcovať oxid uhličitý a ich vplyv na miestnu teplotu vzduchu. K týmto záverom prišli dve výskumné skupiny. Závery výskumov vedcov z Francúzska, Nemecka a Talianska boli zverejnené v časopise Science.
Podľa údajov uvedených v správe prvej vedeckej skupiny, od roku 1750 do roku 1850 bolo v Európe vyrúbaných približne 190 tisíc km² lesov na palivo a poľnohospodárske využitie plôch. Od tej doby boli lesy obnovené na dvakrát väčšej ploche, ale namiesto listnatých stromov boli na veľkých plochách vysadené ihličnany, pretože sú výhodnejšie pre drevospracujúci priemysel. Ukázalo sa, že v súčasnosti sú lesy v Európe schopné pohltiť približne o 3,1 miliárd ton oxidu uhličitého menej ako v roku 1750.
Modelovanie a analýzy vykonané vedcami ukázali, že sa mení aj teplota vzduchu približne o 0,12 stupňov Celzia kvôli lepšej schopnosti ihličnanov absorbovať a udržať teplo. Analýzy naznačujú, že prevládanie tmavých ihličnatých stromov, ktoré pohlcujú viac slnečného žiarenia a uvoľňujú menej vody, prispieva k lokálnemu otepľovaniu.
Autori druhého výskumu prišli k záveru, že lesy vo všetkých druhoch klimatických zón ochladzujú vzduch a to hlavne v letných mesiacoch. Vedci použili údaje z družicových pozorovaní pre rekonštrukciu teplotných zmien vzduchu v oblastiach, ktoré boli očistené od lesov od roku 2003 do roku 2012.
Vedci sa domnievajú, že vlády krajín musia brať do úvahy miestne špecifiká a biofyzikálne pôsobenie lesov na atmosféru namiesto zameriavania sa len na účinky globálnych emisií oxidu uhličitého. Inými slovami je potrebné sadiť stromy.
