Zloženie rímskeho betónu (pucolán) je známe – sopečný popol a vápno. Ale úplne sa ho doteraz reprodukovať nepodarilo.
Vedci z MIT – Massachusetts Institute of Technology, skúmali vzorky rímskeho betónu pod elektrónovým mikroskopom pomocou energeticky disperznej röntgenovej spektroskopie, práškovej röntgenovej difrakcie a konfokálnej Ramanovej spektroskopie a zistili, že nehasené vápno sa pridávalo do kompozície pri vysokých teplotách.
Keď sa v betóne objavili trhliny, skôr či neskôr sa doň dostala voda, zreagovala s vápnom a vytvoril sa roztok bohatý na vápnik, ktorý za 2 týždne vytvrdol a trhlinu úplne zlepil.
To znamená, že starí obyvatelia Apeninského polostrova pred 2000 rokmi vytvorili samoregeneračný stavebný materiál. Súčasný betón má životnosť približne iba 50 – 150 rokov, v lepšom prípade o niečo viac.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info