Kliešte sú v potravinovom reťazci na samom dne, takže teoreticky existuje veľa želajúcich, ktorí si chcú na nich pochutnať. Ale podľa toho, ako intenzívne sa vedie ochrana proti škodcom chemickými látkami, počet prirodzených nepriateľov zjavne nestačí na zastavenie masovej reprodukcie. Preto je dôležitá veľká biodiverzita v prírode, aby sa stavy parazitov udržovali prirodzene v rovnováhe.
Na kliešťoch si môžu pochutnať rôzni predstavitelia fauny. Stávajú sa korisťou hlavne pre vtáky:
– vrabce;
– drozdy;
– škorce;
– sliepky;
– prepelice
– tetrovy;
– perličky a iné.
Kliešte sa boja mravcov, odrádza ich vôňa kyseliny, ktorá sa šíri z mraveniska. Najnebezpečnejšími prírodnými nepriateľmi kliešťov sú červené mravce. Mravce ich konzumujú a kŕmia kliešťami svoje potomstvo.
Medzi hmyzom sú aj ďalší prírodní nepriatelia kliešťov v prírode:
-
vážka;
-
ploštice;
-
pavúky.
Život kliešťov je ohrozený v lese, aj na brehoch nádrží, v ktorých žijú obojživelníky. Medzi aktívnych lovcov patria rôzne žaby vrátane ropúch, jašterice, mloky, salamandre.
Kliešte tiež plašia a zabíjajú aj rôzne rastliny, ako je rumanček kamilkový a vratič. Ich kvety vylučujú toxín s nervovým účinkom. Rastliny nezničia kolóniu parazitov, ale odplašia ju na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Kliešte sa v prírode živia krvou zvierat, vtákov, občas napádajú ľudí. Ale oni sami sa často stávajú obeťami húb. Spóry sa množia vo vlhkom prostredí, kde sa nachádzajú vajíčka, larvy. Huby zastavujú hromadnú reprodukciu týchto parazitov a bránia im v rozvoji.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info