Mapa Gerharda Mercatora
Početné staroveké zdroje spomínajú, že Hyperborea sa nachádzala na severnom póle. Napríklad staroveký indický epos „Mahabharata“ hovorí: „Na severe Mliečneho mora (Severný ľadový oceán) je veľký ostrov známy ako krajina požehnaných, tam je stred sveta, okolo ktorého sa točí slnko, mesiac a hviezdy.“
Podľa všeobecného názoru, G. Mercator umiestňuje Hyperboreu na severný pól nevediac, že katastrofa pred 11 000 rokmi zmenila uhol náklonu osi otáčania Zeme a posunula severný geografický pól.
Zanalyzujeme zvláštnosti tajomnej mapy Mercatora z roku 1595. Aby sme pochopili všetky jej detaily, je potrebné ju porovnať so súčasnou reliéfnou mapou morského dna Arktídy. Najprv umiestnime Hyperboreu Mercatora na miesto, kde sa nachádzal Severný pól do katastrofy.
Ako môžeme vidieť, Hyperborea dobre zapadá do Grónska, aj do severnej časti Ameriky. Vodná cesta vedúca z centra Hyperborei na juh, presne sleduje obrys západného pobrežia Grónska v oblasti Baffinovho mora a prielivu Davisa. Ústie tejto rieky vychádza presne v zálive Labradorského mora. Vodná cesta, ktorá sa tiahne na východ, sa končí ústim riek vlievajúcich sa do fjordov v oblasti Zeme Kráľa Kristiána X, medzi mysom Brewster a ostrovom Traill. Ústie rieky, ktoré vedie vodu na sever cez územie Hyperborei, sa vlieva presne do zálivu mora Lincolna.
Teraz presunieme pozornosť na severovýchodné pobrežie Hyperborei Mercatora. Na súčasnej mape Grónska toto miesto zodpovedá mysu Norostrunningen, ktoré je označené krúžkom.
Na mape Mercatora, na tomto mieste, Hyperborea takmer susedí s pevninou, ktorú on nazval „Asiae pars.“ Na súčasnej mape morského dna obrysy tohto kontinentu presne zodpovedajú obrysom severnej časti Euroázijskej plošiny, ktorá sa v súčasnosti nachádza pod vodou Severného ľadového oceánu. Tu vidíme, že mapa Mercatora veľmi presne opisuje reliéf morského dna a ukazuje, aké obrovské územie zaberala Sibír pred potopou.
Podľa niektorých vedcov sa táto oblasť Sibíri ponorila pod vodu iba pred 2500 rokmi. Morskí geológovia tvrdia, že táto časť mora bola pevninou pred 18 – 8 tisíc rokmi. V tomto prípade je existencia starovekej vyspelej civilizácie, ktorá zmapovala túto oblasť vo vzdialených prehistorických dobách zrejmá. Je to jediné možné vysvetlenie presnosti mapy Mercatora z roku 1595. Pokiaľ to nebola staroveká vyspelá civilizácia, kto tak presne zmapoval časť pevniny, ktorá sa potopila pred tisíckami rokov?
Z obrovského územia severu Euroázijskej plošiny, ktoré bolo niekedy pevninou, dnes nad vodou vidieť iba Špicbergy, Zem Františka Jozefa, Novú Zem, Severnú Zem a Novosibírske ostrovy. Sú viditeľné, pretože všetky uvedené ostrovy boli niekedy horskými vrcholmi severu Euroázijskej plošiny.
Na mape Mercatora je na tomto mieste zobrazený kontinent sever Sibíri (pred potopou) skopírovaný z mapy, ktorá mala predpotopný pôvod. Je pozoruhodné, že na súčasných mapách znázorňujúcich reliéf morského dna, sú jasne viditeľné korytá takmer všetkých hlavných sibírskych riek, ktoré pokračujú po morskom dne na sever takmer 1000 kilometrov.