„…tak veľké dobré skutky, ako aj „malé“, v konečnom dôsledku privádzajú k evolučnému rastu konajúcich.“
A z tohto uhla pohľadu neexistujú „malé“ dobré skutky, pretože každý dobrý skutok, bez ohľadu na jeho veľkosť, mení tvoriaceho lepším smerom, poskytuje pozitívny evolučný posun. Rozdiel je iba v rozsahu pozitívneho evolučného posunu.
„Veľké“ dobré skutky sa môžu „naskytnúť“ napríklad iba raz v živote každého z nás, rozhodne je potrebné byť pripravený, keď príde ten čas. Ale môže sa stať, že „veľký“ dobrý skutok môže „obísť“ niektorého z nás a … očakávanie a pripravenosť na niečo veľké, pri všetkej príťažlivosti hrdinského a veľkého, zostane nevyužitá.
Preto je vhodné byť pripraveným na „veľké skutky“, ale napriek tomu nezabúdať na „malé skutky“, ktoré aj keď nie sú tak grandiózne, ale absolútne reálne a nesúce dobro, trebárs len jednej osobe, ale opakované veľakrát, stávajú sa veľkými. „Malé“ dobré skutky v zásade niekedy vyžadujú väčšiu sebarealizáciu, obetavosť a skromnosť od konajúceho ako „veľké“ skutky, ktoré niekedy vyžadujú obrovskú emocionálnu a psychickú záťaž na veľmi krátku dobu.
Preto je možné povedať, že tvoriť „malé“ dobré skutky je oveľa ťažšie aj morálne, aj psychicky, na základe skutočnosti, že z väčšej časti zostanú nepovšimnuté ostatnými a často aj tými, pre ktorých boli vykonané. Nepochybne je oveľa jednoduchšie byť „viditeľným hrdinom na hodinu“ ako „neviditeľným“ celý život. A neexistujú kritéria, podľa ktorých by sa dal urobiť záver a voľba, čo je viac dôležitejšie.
Áno, pravdepodobne nie je potrebné žiadne kritérium a je nutné konať dobro veľké aj malé, s ktorým sa stretáva každý z nás na svojej životnej ceste a nech niekto iný posudzuje význam našich skutkov. Je vôbec dôležité konajúcemu dobro hodnotenie ostatných?
Dobro sa koná nie pre získanie „vďačnosti súčasníkov“, čo samo o sebe nie je tak zlé, ale pre potrebu duše konajúceho dobro.
Takže, bez ohľadu na to, či „veľké“ alebo „malé“ dobré skutky priviedli k pozitívnemu evolučnému vývoju, k nárastu nového „evolučného mäsa“, pokiaľ ich sprevádzajúce procesy privedú minimálne ku kvalitatívnym zmenám na úrovniach fyzického, druhého a tretieho tela bunky, pozitívny evolučný posun sa stane neoddeliteľnou súčasťou ako na molekulárnej úrovni, tak aj na úrovni každej bunky a samozrejme aj na úrovni celého organizmu, ako aj podstaty človeka.
Ako vyplýva z toho čo bolo povedané vyššie o procesoch prebiehajúcich s človekom na úrovni podstaty aj genetickej úrovni, žiadny skutok neprejde „bez povšimnutia“ pre človeka, ktorý tento skutok vykoná. Pozitívny alebo negatívny, vedomý alebo nie, každý skutok sa v prvom rade odrazí na konajúcom tak na úrovni podstaty, ako aj na úrovni bunky a aj na molekulárnej úrovni.“
Z knihy Nikolaja Levašova „Podstata a rozum“ diel 2.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info