Profesorka Taťjana Černigovská, doktorka biológie a filológie, vedúca Laboratória kognitívneho výskumu Štátnej univerzity v Petrohrade, prednáša zaujímavé prednášky o mozgu, vedomí, podvedomí, umelej inteligencii, myslení, a podobne.
„Aby ťa netrýznilo zvnútra, je potrebné sa vyrozprávať. K tomu existujú spovedníci, priatelia, terapeuti… Pokiaľ včas neodstránite triesku, môžete dostať infekciu. Ľudia, ktorí sú ticho a držia všetko v sebe sa nachádzajú nielen pod vážnym psychologickým rizikom, ale dokonca aj pod somatickým rizikom. Každý profesionál bude so mnou súhlasiť, že všetko začína žalúdočnými vredmi. Organizmus tvorí jeden celok – psychika aj telo.
Ľudia musia pracovať hlavou, a to zachraňuje mozog. Čím viac je zapnutý, tým dlhšie sa zachová. Objavy sa nedajú robiť podľa plánu. Avšak k tomu patrí poznámka: objavy prichádzajú pripravenej mysli. Chápete, Mendelejevova tabuľka sa neprisnila jeho kuchárke. Pracoval na nej dlhú dobu a mozog aj naďalej myslel a jednoducho „klikol“ vo sne. Ja zvyknem vravieť, že Mendelejevovej tabuľke už liezla na nervy táto história a rozhodla sa mu zjaviť vo sne v celej svojej kráse.
Ľudia majú zlé nastavenie, oni napríklad veria, že kuchár je horší ako dirigent. To nie je pravda, skvelý kuchár prevýši všetkých dirigentov, to vám hovorím ako gurmán. Porovnávať ich je to isté, ako porovnávať kyslé a hranaté. To je zle nastolená otázka. Každý z nich je dobrý na svojom mieste.
Ja vždy desím ľudí tým, že už je blízko čas, kedy si umelá inteligencia uvedomí sama seba ako individualitu. V tej chvíli sa u nej objavia svoje plány, svoje motívy, svoje ciele a uisťujem vás, že my nebudeme spadať do tohto balíku.
Skutočnosť, že sa mozog objavil v našej lebke nám nedáva právo nazývať ho „môj“. Je neporovnateľne silnejší ako vy. „Chcete povedať, že mozog a ja sú dve rozdielne veci?,“ opýtate sa vy. Odpoveď znie: „Áno“. Vládu nad mozgom nemáme my, riešenia prijíma sám, a to nás stavia do veľmi chúlostivej situácie. Ale mozog používa jeden trik: mozog sám prijíma všetky rozhodnutia, zvyčajne robí všetko sám, ale človeku vysiela signál – ty sa neboj, to všetko si ty urobil, bolo to tvoje rozhodnutie.
Za existenciu géniov platíme obrovskú cenu. Nervové a psychické poruchy prichádzajú na prvé miesto vo svete medzi chorobami a začínajú predbiehať svojím počtom aj onkologické a kardiovaskulárne choroby, čo spôsobuje nielen hrôzu, ale aj veľkú dynamickú záťaž pre všetky vyspelé krajiny.
My sa rodíme s najsilnejším počítačom v hlave, ale je nutné do neho nainštalovať programy. Niektoré programy sú už v ňom, niektoré je potrebné naprogramovať a vy programujete celý život až do smrti. On sťahuje po celú dobu a vy sa počas celej tejto doby meníte a prestavujete.
Mozog, to nie je iba neurónová sieť, to je sieť sietí a sietí. V mozgu je 5,5 petabajtov informácií, to sú tri milióny hodín sledovania video materiálov. To je tristo rokov nepretržitého sledovania.
Mozog nežije ako hlava profesora Dowella na tanieri. Mozog má telo – uši, ruky, nohy, kožu, ústa, preto si pamätá chuť rúžu, pamätá si, čo znamená strihať si nechty. Telo je jeho bezprostrednou časťou. Počítač takéto telo nemá.
Schopnosť získať vysokokvalifikované vzdelanie sa môže stať výhradným elitárnym privilégiom dostupným iba „posväteným“. Spomeňme si, Umberto Eco v románe „Meno ruže“ púšťa do knižnice iba tých, ktorí vedia, ktorí sú pripravení prijímať zložité znalosti. Príde rozdelenie na tých, ktorí budú vedieť čítať zložitú literatúru a tých, ktorí čítajú vývesné tabule, ktorí takým kráteným spôsobom chytajú informácie z internetu. Toto rozdelenie bude výraznejšie stále viac a viac…“
