V ľudskom organizme pôsobí molybdén:
-
ako kofaktor v zložení enzýmov zodpovedných za detoxikáciu organizmu,
-
ovplyvňuje využitie zásob železa v organizme,
-
aktivuje metabolizmus aminokyselín obsahujúcich síru, ktoré sú dôležité pre fungovanie nervového systému a mozgu,
-
prispieva k zadržiavaniu fluoridu v tele, posilňuje zubnú sklovinu a chráni ju pred zničením.
Denná potreba ľudského organizmu je 75-250 mcg, u osôb starších ako 75 rokov – 200 mcg. Niektorí autori sa domnievajú, že denná potreba molybdénu je asi 0,3 – 0,4 mg.
Molybdén z potravín a vo forme rozpustných komplexov sa ľahko vstrebáva. Ľudia absorbujú 25 – 80 % molybdénu z potravy. K absorpcii dochádza v žalúdku a v celom tenkom čreve, vo väčšej miere v jeho proximálnom ako v distálnom. Absorpciu molybdénu výrazne ovplyvňujú interakcie medzi molybdénom a rôznymi formami síry v potrave.
Potom sa asi 80 % molybdénu, ktorý vstupuje do krvného obehu, viaže na proteíny (predovšetkým na albumín) a transportuje sa do celého organizmu. V krvi je molybdén distribuovaný rovnomerne medzi vytvorené prvky a plazmu. Väčšina molybdénu rýchlo vstupuje do obličiek a vylučuje sa nimi. Vylučovanie je hlavným mechanizmom jeho homeostatickej regulácie. Významné množstvo tohto prvku sa vylučuje žlčou. Ku hromadeniu molybdénu v tele cicavcov nedochádza. Orgány obsahujúce veľké množstvo molybdénu sú pečeň a obličky.
Biologická úloha v ľudskom organizme
Fyziologický význam molybdénu pre organizmus zvierat a ľudí sa prvýkrát ukázal v roku 1953 objavením vplyvu tohto prvku na aktivitu enzýmu xantínoxidázy zodpovedného za metabolizmus purínov (xantínoxidáza podporuje premenu purínov na kyselinu močovú). Molybdén prispieva k efektívnejšej práci antioxidantov, najmä vitamínu C. Je dôležitou súčasťou tkanivového dýchacieho systému. Zvyšuje syntézu aminokyselín, zlepšuje akumuláciu dusíka.
Molybdén je súčasťou množstva enzýmov (aldehydoxidáza, sulfitoxidáza, xantínoxidáza atď.), ktoré vykonávajú dôležité fyziologické funkcie, najmä regulujú metabolizmus kyseliny močovej.
Enzýmy molybdénu katalyzujú hydroxyláciu rôznych substrátov:
-
Aldehydoxidáza oxiduje a neutralizuje rôzne pyrimidíny, puríny, pteridíny;
-
Xantínoxidáza katalyzuje premenu hypoxantínu na xantíny a xantínu na kyselinu močovú (pri zvýšenej aktivite xantínoxidázy sa v krvi hromadí nadbytočné množstvo kyseliny močovej, čo vedie k dne);
-
Sulfitoxidáza katalyzuje premenu sulfitu na sulfát.
Nedostatok molybdénu v organizme je sprevádzaný poklesom obsahu xantínoxidázy v tkanivách. Pri nedostatku molybdénu trpia anabolické procesy, pozoruje sa oslabenie imunitného systému. Tiomolybdénan amónny (rozpustná soľ molybdénu) je antagonista medi a zhoršuje jej využitie v organizme. Existujú dôkazy, že molybdén hrá dôležitú úlohu v procese začlenenia fluoridu do zubnej skloviny, ako aj pri stimulácii krvotvorby.
Synergisti a antagonisti molybdénu:
-
Predpokladá sa, že volfrám, olovo a sodík pôsobia ako antagonisti molybdénu a spôsobujú jeho nedostatok v organizme.
-
Síran meďnatý zvyšuje vylučovanie molybdénu žlčou.
-
Tiomolybdenan amónny je antagonista medi a narúša jej využitie v organizme.
-
Nedostatok medi a železa prispieva k zvýšeniu obsahu molybdénu v organizme.
Príznaky nedostatku molybdénu:
-
Zvýšená excitabilita,
-
Podráždenosť,
-
Porušenie vizuálnej („tmavej“) adaptácie, „Nočná slepota“,
-
Porušenie rytmu srdcových kontrakcií (tachykardia),
-
Zvýšené riziko vzniku rakoviny pažeráka,
-
Zníženie aktivity enzýmov obsahujúcich molybdén,
Pri nedostatku molybdénu (alebo nadbytku volfrámu) v organizme, sa zhoršuje schopnosť oxidovať xantín na kyselinu močovú, inhibuje sa katabolizmus metionínu, znižuje sa vylučovanie kyseliny močovej a anorganických síranov, znižuje sa rýchlosť rastu a v obličkách sa tvoria xantínové kamene. Nedostatok molybdénu môže viesť k zníženiu rozpadu celulózy a nadmernému hromadeniu medi v organizme až k intoxikácii meďou. Všetky tieto javy je možné eliminovať pridaním molybdénu do stravy.
Nedostatok molybdénu je možný u ľudí, ktorí dostávajú úplnú parenterálnu výživu alebo sú vystavení stresu (zvýšená potreba sulfitoxidázy). U pacientov, ktorí dlhodobo dostávajú úplnú parenterálnu výživu, bol opísaný syndróm „získaného nedostatku molybdénu“:
– Hypermetioninémia,
– Hypourikémia,
– Hyperoxypurinémia,
– Hypourikozúria a hyposulfatúria,
– Progresívne psychické poruchy (až do kómy).
Uznanie úlohy molybdénu ako zložky sulfitoxidázy a dôkaz, že nedostatok sulfitoxidázy zhoršuje metabolizmus cysteínu, podporili prípady porúch spôsobených nedostatkom funkčného molybdénu u ľudí. Existuje teda vrodená chyba v metabolizme cysteínu (nedostatok sulfitoxidázy) – anomália, ktorá sa vyznačuje ťažkým poškodením mozgu, mentálnou retardáciou, luxáciou šošovky, zvýšeným vylučovaním siričitanov močom, zníženým vylučovaním síranov močom, čo v dôsledku vedie ku kóme a smrti. Zistilo sa, že v tele pacientov s vrodenou nedostatočnosťou metabolizmu cysteínu molybdén takmer chýba.
V niektorých častiach sveta sa pozorujú endemické ochorenia spojené so stupňom zásobovania populácie molybdénom (napríklad zvýšený výskyt rakoviny pažeráka v provincii Henan, Čína; Transkei, Južná Afrika).
Pri nadmernej konzumácii molybdénu – v rozmedzí 10-15 mg/deň – sa objavujú klinické príznaky intoxikácie. Pri dávkach molybdénu presahujúcich 15 mg/deň sa zvyšuje aktivita xantínoxidázy, hromadí sa kyselina močová a zvyšuje sa riziko dny (napríklad u ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s molybdénom v priemyselných podmienkach). Pri chronickej intoxikácii molybdénom vznikajú nešpecifické symptómy, ktoré sa prejavujú podráždením slizníc, pneumokoniózou a chudnutím.
Pri nadmernom obsahu molybdénu v pôde sa pozoruje endemické ochorenie – dna „molybdén“, ktorú prvýkrát pozoroval v arménskom regióne Ankavan prof. V.V. Kowalski.
Hlavné prejavy nadbytku molybdénu:
-
Zvýšená aktivita xantín oxidázy,
-
Zvýšené hladiny kyseliny močovej v moči;
-
Dna (možná aj uraturia, urolitiáza);
-
Podráždenie slizníc,
-
Pneumokonióza;
-
Útlm hematopoézy (anémia, leukopénia),
-
Strata váhy,
Molybdén je potrebný pri:
-
Pri novotvaroch mozgu,
-
Zrakovom postihnutí,
-
Tachykardii,
-
Mužskej neplodnosti,
-
Kvalitnej detoxikácii organizmu,
Potravinové zdroje molybdénu:
-
Mlieko a mliečne výrobky;
-
Pečeň, obličky;
-
Orechy a semená: arašidy, kešu, sezamové semienka, mak, makadamové semienka, mandle, para orechy, píniové oriešky, slnečnicové semienka, tekvicové semienka, pistácie, lieskové orechy;
-
Ovocie: avokádo, marhule, ananás, čerešne, jahody, figy, kalina, kivi, drieň, egreše, maliny, mandarínky, rakytník, arónia, slivky, červené ríbezle, čierne ríbezle, feijoa, žerucha;
-
Sušené ovocie: hrozienka, sušené figy, sušené marhule, sušené slivky;
-
Zelenina: kapusta, kaleráb, karfiol, zemiaky, mrkva, feferónky (čili), reďkovka, čierna reďkovka, repa, cvikla, paradajky, topinambur, chren, cesnak, zelená cibuľa, šalát, cesnak, špenát; Všetky druhy strukovín: fazuľa, hrach, sója, fazuľa, šošovica;
-
Obilniny: pohánka, kukurica, ovos, proso, mäkká pšenica, tvrdá pšenica, hnedá ryža, divoká ryža, raž a iné obilniny, jačmeň;
-
Chlieb, pečivo;
Chudobné na molybdén sú niektoré druhy ovocia, cukor, oleje, tuky a ryby.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info