Raz sa sir Francis Galton (jedna z najvýznamnejších osobností v dejinách svetovej psychológie) rozhodol uskutočniť experiment. Predtým, ako sa prešiel ulicami Londýna, si vnútil predstavu: „Som nechutný človek, ktorého všetci v Anglicku nenávidia!“ Potom vyrazil na obyčajnú prechádzku. Avšak, iba sa zdalo, že všetko ide obvyklým spôsobom. V skutočnosti sa dialo toto.
Francis si na každom kroku všimol opovrhujúce a nenávistne oči okoloidúcich. Mnohí sa od neho odvrátili a niekoľkokrát na jeho adresu zaznelo hrubé nadávanie. V prístave jeden z robotníkov, keď prechádzal okolo Galtona, tak silno štuchol vedca s lakťom, že ten padol na zem. Zdalo sa, že nepriateľstvo sa prenieslo aj na zvieratá. Keď prechádzal okolo zapriahnutého žrebca, kopol vedca do stehna, takže opäť spadol na zem. Galton sa pokúsil vyvolať súcit medzi očitými svedkami, ale k jeho úžasu počul, že ľudia začali chrániť zviera. Galton sa ponáhľal domov, nečakal, až jeho psychologický experiment povedie k vážnejším následkom.
Tento príbeh je opísaný v mnohých učebniciach psychológie, aby sa objasnilo, že človek je tým, čo si o sebe myslí. A oveľa dôležitejšie je, čo si o sebe myslíte, než čo si o vás myslia ostatní. Tento príbeh je dôležitý, aby sme ilustrovali, ako naše myšlienky rezonujú s okolitým priestranstvom a vracajú sa naspäť. Samozrejme, bolo by príjemné vyžarovať láskavé a radostné myšlienky, ktoré sa vracajú tiež. Ale reč nie je o tom. Ale o tom, že vysielame svetu svoje obrazy, ktoré sa odrážajú späť. To znamená, že my sami „znečisťujeme“ éter a tvoríme si realitu…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info