Pred vami je fragment knihy jednej z najdôležitejších písomných pamiatok Írska. Kniha je vytlačená na pergamene z jahňacej kože a strany sú bohato zdobené obrázkami a písmenami, v ktorých sú kresťanské obrazy úzko späté s tradičným írskym štýlom. Kniha obsahuje štyri evanjeliá napísané v latinčine a komentáre k nim.
Kniha Kells sa tiež nazýva Kniha Columba – na počesť svätého Columba, mnícha z Írska. Vznikla okolo roku 800 nášho letopočtu v kláštore na ostrove Iona v Škótsku, ktorý založil Columba, no po častých nájazdoch Vikingov bol prenesený do opátstva Kells v Írsku. Verí sa, že práve tu bola dokončená. Kniha sa teraz nachádza v knižnici Trinity College Dublin.
Ak ste sledovali írsky kreslený film Tajomstvo Kells, ktorý rozpráva o legende o vytvorení knihy Kells, pravdepodobne hádate pôvod atramentu, ktorým bola napísaná. Pripravil sa z dubových hálok, produktu spoločnej práce duba a hrčiarky listovej (Cynips quercus-folii), ktorej larvy parazitujú na dube, spôsobujú tvorbu hálok. Ak sú ale hálky pre dub neúčelné a niekedy veľmi zaťažujúce, potom majú ľudia určite za čo ďakovať hrčiarke listovej. Koniec koncov, po mnoho storočí jej larvy usilovne slúžili na uchovávanie vedomostí a zvyšovanie gramotnosti v Európe a na Rusi. S tým súvisí aj ďalší názov pre dubové hálky – atramentové orechy. Dubové pletivá sú bohaté na triesloviny – taníny, preto sa jeho kôra predtým používala na farbenie textílií a kože. V hálkach je však koncentrácia tanínov obzvlášť vysoká. A hoci sa samotné hálky používali na farbenie hodvábu aj v krajinách Stredomoria a Európy, preslávili sa najmä ako surovina pre atrament.
Atrament z dubových hálok sa v Európe vyrába už od 5. storočia. Práve ním písali stredoveké rukopisy, kopírovali knihy v skriptóriách kláštorov a s jeho pomocou vytvárali veľkolepé príklady grafiky (používal ho napríklad Rembrandt a Van Gogh). Takýto atrament sa v Európe aktívne používal až do 19. storočia: až do 18. storočia sa vyrábal doma, potom začala komerčná výroba.
Síran železnatý sa tradične používa ako fixátor farieb (moridlo) pri výrobe atramentu. Odtiaľ pochádza ich názov – železný atrament. Obvykle sa síran železnatý používal aj pri farbení látok a kože. Niekedy sa na tento účel používal síran meďnatý. Princíp činnosti roztoku je nasledovný: pri reakcii síranu železnatého s kyselinou trieslovou (taninovou) sa viažu triesloviny, ktoré dávajú roztoku farbu, ale vedľajším produktom je kyselina sírová. Železný atrament na báze síranov má preto jednu výraznú nevýhodu – časom poškodzuje papier a ním napísané rukopisy sa postupne ničia. Pre výskumníkov to predstavuje vážnu výzvu zachovať rukopisy a kresby.
Atrament, ktorý bol práve nanesený na papier, vyzerá bledý a schnutím stmavne, je to spôsobené oxidáciou dvojmocného železa na trojmocný kyslík vo vzduchu. Čiastočne sa to deje v roztoku, ale atrament je lepšie fixovaný, keď oxidačný proces prebieha na papieri. Ako dodatočný spojivový prvok bola použitá arabská guma. Vďaka tomu je atrament viskóznejší a ľahšie sa píše tým, že udržiava farbivá v suspenzii, zlepšuje väzbové vlastnosti atramentu k povrchu na písanie a zvyšuje jas farby. Farba takéhoto atramentu sa v závislosti od koncentrácie zložiek a čerstvosti pohybovala od čiernej po hnedastú.
Podľa historikov sa na výrobu atramentu uprednostňovali tie hálky, z ktorých hmyz ešte nevznikol – nazývali sa aj „modré“, na rozdiel od „bielych“, už s ohlodanou dierou a prázdne, obsahujúce menej tanínov. Na izoláciu trieslovín sa hálky spracovávali krátkodobým máčaním vo vode, dlhodobým máčaním alebo zahrievaním. Roztok sa často odložil, kým sa na povrchu neobjavila pleseň: predpokladá sa, že by mohla zvýšiť intenzitu farby. Niektoré recepty odporúčajú pridať do roztoku víno alebo pivo, alebo dokonca úplne nahradiť vodu vínom.
Tu je jeden taký recept z 15. storočia: „Na výrobu dobrého atramentu na písanie, najmä do kníh, vezmite 4 fľaše dobrého vína, bieleho alebo červeného, 1 libru hálky, trochu ich pomúčte a ponorte do vína a postavte na 12 dní, denne miešať tyčinkou. Na 12. deň precedíme cez dobré plátno do čistej nádoby, v ktorej zohrejeme takmer do varu. Odstráňte z tepla a keď sa roztok ochladí, pridajte 4 unce arabskej gumy, ktorá by mala byť svetlá a číra, a premiešajte vareškou. Potom pridajte 0,5 unce vitriolu [recept hovorí rímsky vitriol, čo môže v tomto prípade znamenať buď síran železnatý alebo meďnatý, ale zvyčajne sa používalo železo] a miešajte do hladka.“
Na písanie kníh sú podľa autora receptu dobré atramenty na báze vína, ktoré časom nestrácajú farbu a nezotierajú sa na rozdiel od atramentov na vodnej báze. Aj v tejto receptúre je uvedené, že „ak budete užívať hálky, arabskú gumu a vitriol v rovnakých pomeroch, potom nebudú žiadne problémy a atrament bude stále dobrý.“ Víno môže byť tiež nahradené vodou, a to úplne alebo polovične. Vidíme teda, že proporcie neboli striktne stanovené.
Železný atrament sa príležitostne používal v 20. storočí a aj teraz ho možno nájsť v predaji. Oveľa zaujímavejšie je však vyrobiť si takýto atrament doma, podľa starých receptov. Pred niekoľkými rokmi som v októbri v lese zbierala hálky už v dubovej podstielke, keď ešte bola časť lístia na strome. (Zaujímavé je, že pod tým istým dubom nachádzam hálky už niekoľko rokov vo veľkom množstve, no pod inými dubmi v okolí žiadne nie sú.)
Experiment bol celkom jednoduchý, bez vína, arabskej gumy a vitriolu. Najprv som hálky prekrojila na polovicu a namočila na niekoľko dní do dažďovej vody (lepšie je použiť čistú vodu, ideálne destilovanú). Zdrojom železa boli najľahšie dostupné suroviny – staré klince namočené v stolovom octe. Ak sa chcete originálnej receptúre priblížiť, síran železnatý kúpite napríklad aj v predajniach hnojív. O niekoľko dní neskôr som obe zmesi spojila, čo viedlo k okamžitému sčerneniu tekutiny aj samotného tkaniva hálky.
Na písanie som použila tenký štetec a pero. Čerstvo nanesený atrament na papier mal svetlohnedú farbu a po zaschnutí stmavol. Na získanie intenzívnejšej farby môžete využiť rady zo starých rukopisov a experimentovať s pomerom objemu atramentových orechov a objemu vody a moridla. Tento veľmi vzrušujúci a poučný experiment vám pomôže prekonať nudné jesenné dni.
Polina Sutjagina
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info