Pred sto rokmi sovietsky vedec Alexander Gurvič navrhol, že živé bunky môžu vyžarovať slabé ultrafialové svetlo, neviditeľné pre ľudské oko, aby medzi sebou komunikovali a stimulovali životné procesy. V prvej polovici 20. storočia sa jeho hypotéza zdala byť príliš odvážna na to, aby sa brala vážne. Keďže táto myšlienka nezískala teoretické podloženie, vedecká komunita ju na dlhý čas odmietla a zabudla. Súčasný výskum založený na kvantovej mechanike sa však opäť obracia k javu, ktorý Gurvič nazval „mitogenetické žiarenie“. Tento objav nielen potvrdzuje jeho experimenty, ale tiež mení naše chápanie toho, ako sa svetelné kvantá môžu podieľať na biologických procesoch.
V 20. rokoch 20. storočia Gurvič vykonal sériu nezvyčajných experimentov s cibuľovými koreňmi. Umiestnením hrotu jedného koreňa vedľa boku druhého si všimol, že bunkové delenie je na tejto strane intenzívnejšie. Ak sa medzi korene vložila sklenená platnička, efekt zmizol, ale kremenná platnička, priehľadná pre ultrafialové svetlo, ho obnovila. Gurvič dospel k záveru, že slabé ultrafialové svetlo vyžarované jedným koreňom stimuluje delenie buniek v inom. V tom čase bola vedecká komunita voči týmto zisteniam skeptická.
Dnes výskumníci s využitím moderných kvantových teórií navrhujú nové vysvetlenie mitogenetického žiarenia. Vo svojej novej práci renomovaný fyzik Nathan S. Babcock spája Gurvičove pozorovania s konceptom kvantovej rezonancie. Podľa tohto prístupu sú určité vlnové dĺžky svetla schopné spúšťať reakcie v živých bunkách a pôsobiť ako akýsi „kvantový kľúč“.
Tradičná kvantová mechanika predpokladá, že interakcia systémov s prostredím je minimálna. Tento predpoklad už dlho vylučuje možnosť kvantových efektov v biológii, keďže bunky sa považujú za príliš „teplé, vlhké a hlučné“ pre takéto jemné procesy. Nový výskum využívajúci teóriu otvorených kvantových systémov však ukazuje, ako biologické prostredie môže zosilňovať slabé svetelné signály a využívať ich na koordináciu bunkovej aktivity.
Experimenty ukazujú, že ultrafialové žiarenie s ultra nízkou energiou (UPE) môže pôsobiť ako komunikačný kanál medzi bunkami. Stáva sa nielen vedľajším produktom biologických procesov, ale aktívnym prvkom zapojeným do kľúčových mechanizmov, ako je mitóza, fotosyntéza a enzymatické reakcie.
Praktické vyhliadky nového prístupu k štúdiu svetla v biológii sú obrovské. UPE sa môže stať biomarkerom, ktorý dokáže diagnostikovať zdravie buniek, odhaliť oxidačný stres alebo skoré štádiá rakoviny. V regeneratívnej medicíne sa tieto svetelné kvantá môžu použiť na stimuláciu hojenia tkanív a kontrolu rastu tkanív s vysokou presnosťou.
Tento objav nielen prehlbuje naše chápanie biológie, ale aj buduje most medzi živou prírodou a kvantovou fyzikou. Teória otvorených kvantových systémov aplikovaná v týchto štúdiách otvára nové horizonty vo vede a medicíne.
Gurvičovo dielo, ktoré predbehlo svoju dobu o desaťročia, dnes dostáva druhý život. Prehodnotenie tejto otázky umožňuje vedcom klásť si nové otázky: Ako ultrafialové žiarenie interaguje s inými procesmi v bunkách? Mohlo by to ovplyvniť imunitu, starnutie alebo vývoj zložitých organizmov? Aké ďalšie skryté kvantové javy ukrýva mikrosvet živých systémov?
Tieto otázky posúvajú vedu na novú úroveň. Ultraslabé ultrafialové žiarenie, ktoré si všimol Gurvič, sa stáva sprievodcom svetom, kde kvantové javy určujú základ života. Dnes sa vďaka moderným technológiám a teoretickým nástrojom záhada, ktorá sa začala experimentom s cibuľou, mení na vedeckú revolúciu, ktorá môže zmeniť naše chápanie prírody.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info