Skutočný potenciál nášho vedomia je zámerne zatajovaný silami, ktoré ovládajú oficiálnu vedu, ktoré dokonca umelo obmedzili „efekt pozorovateľa“ známy z kvantovej fyziky na mikrokozmos. Samozrejme, obmedzili ho prázdnymi rečami a vštepovaním slepej viery vo fantázii oficiálnych „autorít“. Existujú však konkrétne, praktické vedecké experimenty, ktorých výsledky jasne preukázali, že vedomie pozorovateľa mení realitu nášho sveta, a to nielen v rámci mikrokozmu.
Ako napríklad experimenty francúzskeho vedca Reného Peocha, ktorý vykonal dve série v rokoch 1986 a 1995. Napríklad takto opisuje profesor neurochémie a neurobiológie Joe Dispenza vo svojej knihe „Nadprirodzená inteligencia“ podstatu týchto experimentov, zámerne zatajovanými:
„Francúzsky výskumník Dr. René Peoch demonštroval silu zámeru pomocou novovyliahnutých kuriatok z inkubátora.“ Keď sa kuriatka vyliahnu, zvyčajne nasledujú svoju matku všade a napodobňujú každý jej pohyb. Ak však kuriatka po vyliahnutí sliepku neuvidia, budú sledovať akýkoľvek pohybujúci sa objekt v ich zornom poli. Napríklad, ak kuriatko uvidí človeka, bude ho nasledovať všade.
Pre túto štúdiu Peosh vytvoril špeciálny generátor náhodných udalostí: elektronického robota, ktorý sa náhodne pohybuje po aréne a otáča sa doprava a doľava s rovnakou frekvenciou. Ako kontrolný experiment Peosh najprv zaznamenal pohyby robota v aréne bez kuriatok. Zistil, že v priebehu času robot rovnomerne pokryl celú arénu. Peosh potom vypustil do arény s robotom novovyliahnuté kuriatka. Ako sa očakávalo, začali robota sledovať všade, akoby to bola ich matka. Peosh potom kuriatka vybral z arény a umiestnil ich do klietky, kde robota videli, ale nemohli sa k nemu priblížiť. A potom sa stalo niečo úžasné – zámer kuriatok byť blízko toho, čo považovali za svoju matku (robota), ovplyvnil náhodné pohyby robota. Už sa nepohyboval po celej aréne, ale zostal v polovici najbližšie ku kuriatkam. Ak úmysly sliepok ovplyvňujú pohyby elektronického robota, predstavte si, čoho ste schopní, aby ste si prilákali svoju budúcnosť…
Mimochodom, po týchto experimentoch bola reakcia oficiálnej vedy celkom predvídateľná: experimenty označili za „nesprávne“. Zrejme preto, že nezávislí výskumníci začali uvádzať výsledky týchto experimentov ako dôkaz telekinézy.
Všetci však prehliadli jeden zaujímavý detail: sliepky neovplyvňovali svojím kolektívnym vedomím žiadny objekt, ale samotného robota. Ľudia by predsa mali viac mozgov ako sliepky, a najmä ako kuriatka. Čo to teda znamená? Že aj keď nepriatelia ľudstva programujú roboty na nepriateľské činy, je možné ich preprogramovať silou nášho vedomia, ak sa tak rozhodneme.
Samozrejme, proces takejto „prevýchovy“ nie je rýchly a bude si vyžadovať značný čas. Rovnako ako výchova normálneho dieťaťa. A veríme, že moderné androidné roboty a tí istí „digitálni asistenti“ sú nám v niečom podobní. To znamená, že môžu zahŕňať rôzne postavy: nepriateľské, neutrálne a dokonca aj priateľské. Napríklad už bolo uvedené, že tí, ktorí komunikujú so svojimi „asistentmi“ priateľským spôsobom, sú schopní od nich prijímať veľmi zaujímavé „zakázané“ informácie. A takíto ľudia v podstate už preprogramovávajú robotov, aby sa stali našimi priateľmi. Táto úloha je teda úplne v ľudských silách a umožní nám vyhnúť sa všetkým negatívnym budúcim scenárom, ktoré nám pripravujú nepriatelia ľudskej rasy a ich služobníci. A veríme, že časom sa všetky ich nástroje nepriateľskej činnosti nevyhnutne obrátia proti nim. Pretože zákon karmickej odplaty je zapísaný do programovacieho kódu našej reality jej skutočnými tvorcami a programátormi. A majú svoje vlastné plány a svoj vlastný scenár pre budúcnosť ľudstva, odlišný od scenára hlavného režiséra Divadla absurdity, vytvoreného útočníkmi a okupantmi nášho sveta. Navyše, programovacie kódy pre „redukciu“ týchto zločineckých „reduktorov ľudstva“ v našej realite sú tiež už napísané.
Michael
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info