„Svetlana šesť rokov viedla fotokroniku udalostí na našom francúzskom statku pod vplyvom generátora psi-poľa, ktorý som nainštaloval v roku 2003. Potrebu vytvoriť takýto generátor vyvolala kritická klimatická situácia v Európe, ktorá vznikla v dôsledku použitia klimatických zbraní USA proti vzdorovitej Európe, ktorá absolútne odmietala prejsť na americké GMO (geneticky modifikované organizmy). A aby Starý svet dostali na kolená, nad západnou Európou vznikla ozónová diera, ktorá znížila hrúbku ozónovej vrstvy o VIAC AKO ŠTYRIDSAŤ PERCENT!
Po zničení satelitného zariadenia vytvárajúceho iónovú šošovku nad západnou Európou „z nejakého dôvodu“ ozónová diera nad ňou zmizla, ako bolo oficiálne oznámené. Podobná ozónová diera sa objavila nad stredným Ruskom v lete 2010, ktorá tiež zmizla po zničení zodpovedajúceho zariadenia na satelitoch nad Ruskom. Práve použitie klimatických zbraní USA a potreba zachrániť rastliny v našom parku a záhrade ma podnietili k vytvoreniu generátora psi-poľa. Presnejšie povedané, Svetlana ma k tomu podnietila, keď jedinečné stromy v magnóliovej záhrade a našom parku boli v ohrození. Svetlana ma požiadala, aby som niečo urobil pre záchranu týchto jedinečných stromov, ktoré umierali od spaľujúceho tepla a nedostatku vody.
Mimochodom, magnóliová záhrada je jedinečná a jediná v Európe, pretože Svetlana tam zbierala jedinečné odrody magnólií, z ktorých mnohé rastú iba v záhrade, ktorú vytvorila Svetlana. Za veľmi krátky čas sa Svetlana stala vysokokvalifikovanou odborníčkou na rastliny. Podľa profesora Gerarda Chartiera vedela o rastlinách toľko ako on, pritom tejto oblasti venoval viac ako štyridsať rokov svojho života a stal sa uznávanou autoritou vo svojom odbore! Svetlana tiež študovala detaily japonskej záhrady a zároveň sa stala aj poprednou historičkou umenia. Študovala diela veľkých renesančných majstrov – Tiziana, Rembrandta, Raffaela a ďalších – čítala knihy o ich diele v latinčine, taliančine, francúzštine a angličtine, ako aj originálne dokumenty z ich doby. Prečítala viac ako šesťsto kníh len o Tizianovi! Pracovala aj na svojej knihe „Odhalenie“, zbierala materiál pre niekoľko ďalších a mnoho, mnoho ďalšieho.
A uprostred toho všetkého pozorovala a fotografovala dianie v našich francúzskych územiach… tisíce fotografií a aké fotografie! Takmer každá fotografia je umeleckým dielom! Svetlana mala bystrý zmysel pre prírodu a jej fotografie boli skutočne realistické. Ale bola tu ešte jedna činnosť, ktorej zasvätila svoj život, a za ktorú bola po mnohých neúspešných pokusoch tak ohavne zabitá… A táto činnosť si vyžadovala veľa času a energie, vyžadovala si obrovskú daň, ale všetko prinášalo aj radosť – radosť z toho, že robíte všetko, čo je vo vašich silách, že horíte namiesto tlenia, že lietate namiesto plazenia sa, že nerobíte to, čo robíte iba pre svoj vlastný prospech, ale pre iných, ktorí ani netušia, čo sa pre nich robí, a že to nerobíte z vďačnosti, ale preto, že nemôžete inak… Presne taká Svetlana bola a aj zostáva… Aj po strate fyzického tela naďalej bojuje a zachraňuje iných… ale to je téma iného príbehu… A časť jej duše žije ďalej v parku a magnóliovej záhrade našich francúzskych majetkov…
Moje prvé vystúpenie na zámku mi neprinieslo žiadnu radosť, len horkosť a bolesť zo straty. Istý čas som nemal čas na fotografie… Myslím, že nie je potrebné vysvetľovať dôvody. Až v posledných dňoch pred návratom do Moskvy som schmatol fotoaparát a išiel preskúmať pozemok. Načasovanie môjho príchodu nebolo určené mnou, ale tragickými okolnosťami Svetlaninej smrti. Koniec novembra nie je najlepší čas na fotografovanie. Mnoho rastlín bolo v prechodnom štádiu. Predchádzajúce plodenie sa skončilo a nové ešte nezačalo. Takže som si musel vystačiť s tým, čo som mal. A aj vtedy bolo čo vidieť!…“
Nikolaj Levašov. „Zdroj života“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info