
Až potom som si všimla veľmi zvláštne stvorenia, ktoré sa doslova „v kopách“ hemžili okolo opitého Arthura…
„Vlasy mi stáli dupkom – boli to tie najskutočnejšie „príšery“ z detských rozprávok, len tu z nejakého dôvodu vyzerali veľmi, veľmi reálne… Vyzerali ako zlí duchovia vypustení z džbánu, ktorým sa nejako podarilo „pripútať“




























