Poľnohospodárske noviny, číslo 7, rok 1834, Petrohrad:
„Vo verejnej práčovni vdovy Fukes v Paríži sa s dobrým úspechom používajú namiesto mydla rozvarené a roztlačené zemiaky. Na žiadosť vynálezcu tejto metódy G. Cadet de Vauxa bol zriadený vládou výbor, ktorému predsedal prefekt Chabrol, a ktorý preskúmal v praxi do detailov tento nový spôsob prania a nakoniec ho schválil.
V správe výboru sa píše: Na uskutočnenie pokusu boli vybrané špinavé košele, detské plienky, plachty, pracovné zástery, kuchynské a dokonca aj nemocničné prádlo. Všetko prádlo sa uložilo do kade, zalialo sa dostatočným množstvom studenej vody, po pol hodine sa naplnila táto kaďa teplou vodou a prádlo sa v nej močilo ďalšiu pol hodinu. Potom ľahko vyžmýkané prádlo preložili do kotla s horúcou vodou, odkiaľ za krátky čas vyberali po jednom prádlo a natierali ho z oboch strán rozvarenými zemiakmi, ako sa to robí obvykle s mydlom. Potom znovu vložili prádlo do kotla.
Po pol hodine varenia prádlo vybrali, premyli a všeobecne s ním postupovali ako pri obvyklom praní s mydlom. Keď sa ukázali sem tam nejaké škvrny, tak ich natreli znovu zemiakmi a vložili do kotla ešte na desať minút. Po umytí a opláchnutí čistou vodou sa bielizeň pod silným tlakom vyžmýkala z vody a tým sa skončil celý proces prania.
Po dôkladnej kontrole vypratej bielizne sa ukázalo, že je úplne biela a zbavená všetkých bývalých mastných škvŕn a taktiež bez zápachu, aký často zostáva pri praní mydlom, hlavne pri kuchynskom prádle, dokonca aj po namáčaní v lúhu.
V dôsledku toho, výbor uznal túto metódu vo všetkých ohľadoch za výhodnú. Na jednej strane sa bielizeň šetrí viac ako pri obvyklom praní mydlom a ešte viac ako s lúhom, ktorý, ako je známe, veľmi poškodzuje pevnosť bielizne. Na druhej strane, pri porovnaní cien potrebného množstva zemiakov a mydla, sa ukázala dôležitá úspora nákladov.“