Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Všetky pôdy sa dajú obnoviť

untitledRastliny viac ako 95 % živín nehromadia na úkor pôdy, nášho úsilia a hnojív, ale vďaka slnečnému svetlu, zložkám vody a vzduchu. Našou hlavnou úlohou nie je hnojiť pôdu, ale vytvárať rastlinám vhodné podmienky pre fotosyntézu. Hlavnou zložkou potravy rastlín sú uhlík, kyslík, dusík a vodík. Všetky tieto prvky sú obsiahnuté vo vzduchu a vode, ale dostupnými pre rastliny sa stanú len za určitých podmienok. Preto hlavným faktorom pre získanie dobrej úrody je prítomnosť slnečného svetla.

V produkčných podmienkach by sa mohlo zdať, že sa tieto parametre nedajú regulovať. Ale nie je to tak. Môžu a musia sa regulovať smerovaním riadkov z východu na západ, zatienením vysokými rastlinami. Mulčovaním pôdneho povrchu  je možné znižovať teplotu pôdy a nenútiť rastlinu tvoriť veľa nadzemnej hmoty pre zatienenie na úkor plodnosti. Určité dodatočné výsledky sa získajú aj preriedením koruny stromov a kríkov.

Všetci máme rôzne pôdy, rovnako ako aj produkčné podmienky, ale úroda na 95 % závisí predovšetkým na fotosyntéze. Tak sme sa vrátili k svätej trojici: k slnku, k vzduchu a k vode, bez ktorých nemôže existovať žiadny makro aj mikroorganizmus.

Hlavným pre rastliny je oxid uhličitý, ktorý môžu vytvárať pôdne organizmy ako baktérie, červy a iné pôdne živočíchy. Preto, pokiaľ bude v pôde žiť veľké množstvo živých organizmov, bude sa viac uvoľnovať aj oxidu uhličitého. Okrem toho, pôdne baktérie viažu vo vzduchu obsiahnutý dusík a premieňajú ho na potravu pre rastliny.

Dostupné formy dusíka, fosforu a draslíka sú sústredené v rastlinných zvyškoch a v pôdnom živom svete. Ale v pôde je ich málo, pretože sa ľahko rozpúšťajú vo vode a vyplavujú sa. Zásoby fosforu a draslíka v nedostupnej forme pre rastliny v pôde sú na storočia, ale oni sa môžu stať dostupnými iba pri normálnom pôdotvornom procese medzi pôdou, baktériami a rastlinami.

imagesPôda bez živého makro a mikrosystému, dokonca aj za prítomnosti humusu, je jednoducho iba inertný materiál. Prirodzenú kyprosť pôdy a výmenu vzduchu v nej môže zabezpečiť iba rastlinný a živočíšny svet. Určité rastliny prenikajú do pôdy až do 10 m hĺbky a viac a chodbičky dážďoviek dosahujú niekedy až 400 m na 1 m².

Vďaka odumieraniu koreňov sa stávajú tieto dutiny pľúcami pôdy, ktoré zanikajú až v priebehu niekoľkých rokov. Zásobujú pôdu organikou a prenikajú do nich kyslík a voda, nevyhnutné pre život mikroorganizmov. Iba za týchto podmienok baktérie produkujú oxid uhličitý.

Zbav pôdu vzduchu a ona prestane hromadiť živiny , ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať. A tu sme konfrontovaní s hlavným agronomickým mýtom nášho storočia. Agrochémia berie do úvahy iba nami vložené živiny do pôdy a pritom pôda je schopná nahromadiť zo vzduchu oveľa väčšie množstvo živín. Pri aktívnej výmene vzduchu, pôda a vzduch dajú svoju nevyčerpateľnú zásobu živín koreňom rastlín.

My hlbokým kyprením ničíme pôdu a aby sme zamaskovali svoju chybu, používame hnojivá. My sa trápime a snažíme a aj tak strácame úrodu v dôsledku sucha, zamokrenia, zhutnenia a vyplavovania, v dôsledku chorobami oslabených rastlín.

Pôda po orbe kvôli zničeniu kapilárnych štruktúr takmer nedýcha, neprebieha výmena s rastlinami vlahou, plynmi a nedostáva živiny zo vzduchu. Vzduch je vodičom tepla do pôdy a môže sa stať hlavným zdrojom vlahy, to znamená, že vlaha a teplota sa výrazne mení počas dňa a noci. Pri zachovaní prirodzenej drenáže pôdy kyprením pôdy iba do hĺbky 4 – 5 cm vlaha nielen voľne preniká do hlbokých vrstiev pôdy, ale tiež sťahuje za sebou ďalšie množstvo vzduchu.

Doteraz sa všeobecne predpokladá, že hlavným zdrojom vody sú atmosférické zrážky a preto metódy jej akumulácie sú základom všetkých poľnohospodárskych činností. Ale práve oni sú často hlavným dôvodom zníženiu obsahu vlhkosti v pôde.

Počas suchých rokov je voda natoľko dôležitá pre úrodu ako pôda. Akademik V. R. Williams tvrdil, že bezštruktúrna pôda nemôže absorbovať viac ako 15 % z ročných zrážok a pokiaľ nedostatok vody nebude doplnený, všetko aplikované hnojivo bude ležať v pôde ako mŕtvy kapitál.

V zaplavených pôdach po orbe sa voda veľmi zle dostáva do pôdy a kvôli zvlnenému terénu vznikajú erózne podmienky. Následkom pooranej vrstvy voda nepreniká hlboko a počas celého roku sa tvorí kôra, ktorá zabezpečuje značnú stratu vlahy v orebnej vrstve.

Výsledkom je, že takmer všetky orné pôdy degradujú a to vedie k jedinému záveru. Všetky pôdy je možné obnoviť tým, že sa vrátia do režimu najbližšie prirodzenému. Neničiť priechody a dutiny po koreňoch a červoch, neodstraňovať zvyšky rastlín a organickú hmotu, ale sústrediť ju vo vrchnej vrstve pôdy, kde nasýti vrchnú vrstvu a pomôže optimalizovať pôdotvorný proces.

123456Ešte v roku 1856 I. Bačinskij upriamil pozornosť na to, že rozdiel medzi teplotou vzduchu a pôdy v hĺbke 1 m od mája do jesene môže dosiahnuť až 12 stupňov a viac. Následkom toho sa môže na pôde zrážať rosa zo vzduchu a spolu s rosou môže pôda absorbovať veľké množstvo plynov a prachu zo vzduchu. Preto touto cestou môže vzduch nasýtiť pôdu vlahou a rastliny živinami. Pokiaľ je vzduch nasýtený vodnými parami, mierny pokles teploty spôsobuje bezprostredné zrážanie pár vo forme rosy.

Skúsený poľnohospodár aj dokonca dobre kyprú pôdu kyprí do 4 – 5 cm, ale nie preto, aby šetril vlahu, ale aby jej poskytol vlahu zo vzduchu, ktorú môže aktívne absorbovať. Holá pôda je otvorená rana, ktorú vymyslel človek.

Agronóm a autor kníh : Vitalij Trofimovič Gridčin

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie