Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Virtuálny svet

saynews_msk_ru54369519Rozhovor časopisu GEO s vedúcim vedecko-profilaktického centra neurobiologických výskumov Heidelberg University v Göttingen, profesorom Dr. Geraldom Hütherom.

Podľa štatistík, 54 % európskych mladistvých nad 16 rokov sa celé týždne neodlepia od internetu a 94 % detí pravidelne pozerá televíziu. Neurológ Dr. Gerald Hüther skúma, ako elektronické média ovplyvňujú vývoj detského mozgu.

Profesor, môžete odporučiť nejaký dobrý detský televízny program, alebo počítačovú hru?

Nie. Takéto odporúčania nás iba zatiahnu do povrchnej diskusie o kvalite a obsahu detských televíznych relácií, z ktorých rodičia nebudú mat nič užitočného pre seba. Radšej je dobré hneď ísť k podstate veci.

Ešte pred niekoľkými rokmi sme si my neurológovia mysleli, že konfigurácia rozvetvených neurónových sietí v mozgu, ktoré regulujú myslenie, pocity a skutky, sú geneticky naprogramované. Ale teraz už vieme, že v mozgu dieťaťa sa pevne vytvoria iba tie neurónové spojenia, ktoré sa pravidelne aktivujú iba v reálnych situáciách. Preto deti potrebujú predovšetkým skúsenosti telesných prežitkov, ktoré nemôžu dostať pred televízorom.

Prečo je telesná – fyzická skúsenosť taká dôležitá?

Primerané precítenie svojho vlastného tela, to je základný predpoklad pre rozvoj kognitívnych schopností. To je dokázané výskumom. Žiaci základnej školy, ktorým ide ľahko matematika sa odlišujú aj dobrou koordináciou pohybov. Základy abstraktného a priestorového myslenia, ktoré sú dôležité pre štúdium matematiky sa formujú u dieťaťa podľa toho, ako sa učí udržať svoje telo v rovnováhe. Ale akonáhle sa dieťa posadí pred televízor, oslabuje to jeho vlastné telesné pocity. Už sa neplazí, nebehá, nelozí po stromoch. Nepotrebuje koordinovať svoje pohyby a udržiavať rovnováhu. Keď dieťa pozerá televíziu alebo hrá počítačové hry, prichádza o čas, ktorý potrebuje na „zvládnutie“ svojho tela.

To znamená, že deti sa potrebujú čo najviac pohybovať?

Áno. Existujú však aj iné spôsoby telesného poznávania, napríklad spev. Keď dieťa spieva, jeho mozog musí zručne riadiť vibrácie v hlasivkách, aby mohol vytvoriť zvuky s jemnou presnosťou. Okrem toho je spev zložitá kombinačná práca. Je predsa nutné držať v hlave celú melódiu, aby ju bolo možné spievať v správnom prevedení. Pri zborovom speve sa dieťa učí súzvuku s ostatnými, čo je nevyhnutným predpokladom pre rozvoj sociálnych návykov. Pri tom robí prekvapivý objav, ukazuje sa, že keď spieva, nemá žiadny strach. Vedci zistili, že v priebehu spevu mozog nie je schopný aktivovať centrum strachu. Tu je príčina, prečo ľudia od pradávna spievajú, keď idú temným lesom.

V ktorej časti mozgu sa uchováva získaná skúsenosť? Kde sa formujú príslušné neurónové spojenia?

V najzložitejšej časti mozgu, tzv. prefrontálnej kôre. Práve tam sa formuje naše sebapoňatie a spolu s ním orientácia na vonkajší svet, snaha vopred plánovať naše skutky, schopnosť vyrovnať sa s nepríjemnými emóciami. Všetky tieto schopnosti by mali byť rozvíjané od ranného detstva do 6 rokov. Ale neurónové siete zodpovedné za nich môžu byť vytvorené v prefrontálnej kôre len vtedy, ak dieťa zažíva všetko na vlastnej koži. Preto sa musí zaoberať tým, čo môže pochopiť a prekontrolovať. Bohužiaľ, nájsť také činnosti je stále ťažšie, pretože svet detí sa veľmi zmenil, rovnako ako svet dospelých. Predtým bol každý mechanizmus dostupný na pochopenie. Dieťa bolo schopné rozobrať budík, preskúmať všetky mechanizmy a pochopiť, ako pracuje. V súčasnosti vo veku informačných technológii sú veci okolo nás usporiadané často tak, že pochopiť ich princíp fungovania je veľmi ťažké a niekedy aj nemožné.

A ako to vplýva na rozvoj mozgu dieťaťa?

Ľudský mozog sa vždy prispôsobuje na to, čo robíme so zaujatím, s vášňou. Napríklad, v minulom storočí ľudí zaujímali autá a dokonca prirovnávali seba s nimi, porovnávali srdce s čerpadlom, kĺby s guľovými čapmi. Zrazu nastúpila nová éra. Súčasné dieťa ťažko pochopí, prečo sa kurzor na obrazovke posunie, keď pohýbeme s myšou. Bez pochopenia mnohých príčin a dôsledkov sa v určitom okamihu prestane diviť a zadávať otázku, prečo? Keď malé deti začínajú pozerať televíziu, oni sa ešte pokúšajú komunikovať s postavami na obrazovke, napríklad radia zajacovi, kde sa schovala líška. Pokúšajú sa vplývať na situáciu. To ich naučila skúsenosť získaná v reálnom živote. Po niekoľkých týždňoch, po zoznámení sa s televíziou, sa väčšina detí zmieri so svojou bezmocnosťou a strácajú iniciatívu. V určitej miere začínajú pochybovať o svojich schopnostiach konať efektívne.

Ale dôvera je dôležitou súčasťou vývoja dieťaťa.

Samozrejme. Pritom je za ňu zodpovedná zložitá neurónová sieť, ktorá sa formuje v prefrontálnej kôre len na základe vlastných skúseností. Aby sa dieťa mohlo niečo naučiť, jeho mozog musí prepojiť nové informácie s už existujúcim súborom predstáv, ktoré vznikli pod vplyvom predchádzajúcich skúseností. Je to ako, keď vyvoláva spomienku pri hľadaní toho, čo by zodpovedalo novému dojmu. V jeho mysli sa začína „tvorivé kvasenie“. A zrazu dieťa objavuje zmysluplnú zhodu. Vzniká pocit osvetlenia a v mozgu sa aktivuje „centrum potešenia“, nervové bunky uvoľňujú hormóny šťastia. Ale pri sledovaní filmu dieťa ťažko hľadá vlastný súlad s novými dojmami. Preto deti predškolského veku, v ideálnom prípade, by vôbec nemali pozerať televízor a sedieť pred počítačom.

Ale príbeh v knihe je už predurčený. Ukazuje sa, že čítanie je tiež pasívny proces?

Keď dieťa číta, jeho mozog vykonáva mnoho operácií, písmená tvoria slová, potom slová tvoria frázy a transformujú sa do obrazov a myšlienok. Všetko prečítané ožíva v predstavivosti dieťaťa. Premena písmen do obrazov je výsledkom neuveriteľnej práce predstavivosti. Film Harry Potter je nič v porovnaní s knihou. Postavy vo filme sa striedajú tak rýchlo, že dieťa nemá čas pripojiť svoju fantáziu. Vývoj dieťaťa hlavne podporuje to, čo pochopí svojím rozumom.

Znamená to, že deti potrebujú riešiť rôzne úlohy?

Pre rozvoj mozgu sú nevyhnutné experimenty, dobrodružstvá. Napríklad rybárčenie s otcom, alebo výstavba detského domčeka. Skúšky všeobecne posilňujú kapacitu mozgu. V súčasnosti sa to dokonca potvrdzuje aj na neurobiologickej úrovni. Deti musia riešiť čo najviac reálnych úloh, aby sa u nich v mozgu sformovali dôležité neurónové spojenia. Pre rozvoj potrebujú čo najviac interaktívne prostredie, nie virtuálne, ale skutočné, reálne.

Povedzme, že do 6 rokov sa u dieťaťa vytvorili všetky základné neurónové spojenia. Teraz je chránené pred nebezpečenstvom, ktoré prichádza s mediálnou produkciou?

Nie tak celkom. Problém je v tom, že mnoho mladých ľudí riskuje stratu kontaktu s realitou ponorením sa do virtuálneho sveta.

Myslíte počítačové hry?

Áno, vrátane počítačových hier. Nebezpečenstvo vzniká, keď deti používajú počítač na uspokojenie svojich základných potrieb. A oni majú dve. Po prvé, my chceme byť spoluúčastníci nejakej spoločnej veci. Po druhé, chceme niečo dosiahnuť. Teraz veľa rodičov nevie, aké činnosti by pomohli osobnému rastu ich detí. Preto dieťa musí hľadať činnosť pre seba samé a táto činnosť musí byť dostatočne ťažká, dlhá a na konci treba zažiť šťastie. Teraz sa pre mnohých chlapcov stala takou činnosťou počítačová hra, v ktorej sa snažia dosiahnuť dokonalosť. Ale také úspechy im nepomôžu nájsť svoje miesto v skutočnom živote.

8d3edabcbd-1024x577

Aké deti sú v ohrození?

Predovšetkým chlapci, ktorí sa potrebujú minimálne jednu – dve hodiny denne pohrať na „strelcov“. Strieľaním monštier kompenzujú pocit bezmocnosti. Účinok virtuálnych úspechov je rovnaký, ako keby chlapci získali nejaké nové skúsenosti, ale tieto skúsenosti sú použiteľné iba vo virtuálnom svete. Je to nebezpečný trend, dieťa úmyselne učí svoj mozog, aby konal iba v situáciách, ktoré sa objavujú na obrazovke počítača.

Aké deti sú v ohrození? Hovoríte o chlapcoch a čo dievčatá pri počítači?

V podstate komunikujú v internet chatoch. Potreba pre komunikáciu v medziľudských vzťahoch je u dievčat silnejšia ako u chlapcov. Keď niečo v tejto oblasti nevychádza, kompenzujú nedostatok skutočných priateľstiev vo virtuálnom prostredí. Dievčatá, ktoré spája skutočné priateľstvo nemusia spolu hovoriť každých päť minút. Dievčatá, ktoré veľmi často hovoria spolu v chate, pravdepodobne neveria veľmi v silu svojho priateľstva.

Podľa akých príznakov môžu rodičia spoznať, že ich dieťa prepadlo do virtuálneho sveta a ako chrániť svoje dieťa pred touto hrozbou?

Pokiaľ dieťa preferuje sedieť pred počítačom namiesto toho aby vystrájalo, hralo sa s ostatnými deťmi, to je poplašný signál. Ale nie je dobré dieťaťu niečo zakazovať. Lepšie je presvedčiť ho, že v reálnom svete je niečo zaujímavejšie ako virtuálne pretekanie sa. Mnohí rodičia zapisujú svoje deti na kurzy bojových umení, chodia s deťmi na turistické pochody alebo ich učia, ako sa starať o svojich mladších súrodencov. Keď majú deti živý okruh komunikácie, je oveľa menej pravdepodobné, že ich stiahne virtuálny svet. Platí pravidlo, že z týchto detí vyrastú silné osobnosti.

Aj v prípade, že má dieťa silný charakter, je isté, že sa zoznámi s počítačovými hrami a s internetom. Čím je to nebezpečné?

Počítačová závislosť, to nie je vrodená porucha. Sebavedomé, veselé, otvorené, kreatívne mysliace deti vnímajú počítač správne ako výbornú pomôcku pre prácu. Internet je pre nich obrovská studnica vedomostí, kde môžu nájsť odpovede na otázky z reálneho života.

IR1-595x300

Čo sa deje v mysli desaťročného dieťaťa, keď náhodou natrafí na internete na pornografické stránky a scény násilia? Cíti silný šok?

Nie je to pravidlom. To, čo dospelý vnímajú ako agresiu, je pre mnohých tínedžerov jedna z foriem interakcie medzi ľuďmi. Pokiaľ je vnímanie dieťaťa zaoblené pasívnou konzumáciou informácií, nedáva význam tomu, čo vidí. Skúsenosť mu povie, že na obrazovke môže byť čokoľvek a nie vždy sa to dá pochopiť.

Ako na to reagujú deti, ktoré nie sú ešte zvyknuté na pasívnu konzumáciu informácií?

Bez ohľadu na to, aká by to bola informácia, mozog dieťaťa sa bude snažiť dať to do vzťahu s určitou známou predstavou. Dieťa si zapamätá, že to je určitá forma ľudskej interakcie. Je dôležité dieťaťu zrozumiteľne vysvetliť, že usilovať sa o taký kontakt nie je nutné a dobré, pretože v skutočnosti je to veľmi nepríjemné a bolestivé.

Všeobecne platí, že deti potrebujú nielen stimulujúce úlohy, ale aj schopných lídrov?

Áno, deti potrebujú správne vedenie, aby sa vyhli pochybným skupinám a zábavám. V tom im tiež musia pomôcť rodičia. Pokiaľ si rodičia neuvedomia, že ich potomkovia majú potreby, ktoré nie sú uspokojené v reálnom svete, televízia a počítače budú stále viac zasahovať do života detí. Je potrebné premýšľať nad vyhliadkami spoločnosti, v ktorej deti sú odstránené z reálneho života a ich mozog sa premieňa na nástroj optimálne prispôsobený k virtuálnej realite a počítačovým hrám.

To je potvrdené neurobiologickým výskumom?

Áno. Napríklad sú dôkazy, že za posledných desať rokov sa u mnohých dospievajúcich zväčšila časť mozgu, ktorá je zodpovedná za riadenie palca. Tam sa formujú rozvetvené neurónové siete, vďaka ktorým je možné vyvinúť neuveriteľne rýchlu manipuláciu s palcom na klávesnici mobilného telefónu alebo hernej konzoly. Ale je naozaj tak dôležité v tomto živote pohybovať palcom? Deti ešte nemusia poznať odpoveď, ale rodičom by to malo byť známe.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie