Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Starodávna technológia stavby pecí

V 19. storočí žil geograf, botanik a prieskumník severu Alexander Šrenk. V roku 1837 uskutočnil veľmi náročnú výpravu, keď prešiel Archangelskom a Mezenom po rieku Pečora, potom pozdĺž Tundry na ostrov Vajgač, odtiaľ k polárnemu Uralu, ďalej cez Pustozersk a opäť cez Mezen a Archangelsk do Petrohradu.

V roku 1855 publikoval cestopis: „Cesta na severovýchod európskeho Ruska cez tundru Samojedov a pohorie Severný Ural“. Táto publikácia všeobecne popisuje veľa zaujímavých vecí, ale hovorí sa tu aj o tom, ako sa stavali na rieke Mezen pece:

„Kamennú pôdu tejto oblasti tvorí červený vápenec, ktorý je pokrytý do výšky jednej siahy naplavenými vrstvami zeme a ukazuje sa na strmom brehu rieky.

V predchádzajúcich rokoch (ak cestoval v roku 1837, potom v predchádzajúcich rokoch to pravdepodobne mohlo znamenať 18. storočie a skôr), tento červený vápenec na Mezene používali  na stavbu pecí.

Robili to takto: Najprv bola postavená drevená forma, ktorej vnútorný priestor mal tvar navrhovanej pece. Toto vnútro naplnili nasekanými kúskami nepáleného vápenca. Potom, v samotnej forme, sa tieto kúsky premieňali na prášok pomocou drevených mažiarov.

Takto pripravený vápenec potom oblievali roztokom stolovej soli v kvase, čo malo za následok hustú hmotu, ktorá naplnila celý objem drevenej formy.

Táto hmota sa nechala vyschnúť, potom sa odstránila vonkajšia forma a vo vnútri sa rozložil oheň, vďaka ktorému vyhorela vnútorná drevená výdreva, a týmto spôsobom bola pec hotová.

Hovorí sa, že takéto pece boli nezničiteľné a stáli dlhšie ako jedno storočie a prežili samotnú stavbu. Tieto pece sú, žiaľ, už nepoužívané a sú nahrádzané skôr tehlovými pecami.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie