Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) nárast svetových cien potravín v septembri reálne presiahol 20 %. Podľa vedúceho výskumu z University of Warwick Alistaira Smitha sa to počas celého pozorovacieho obdobia od roku 1961 stalo iba raz – v rokoch 1973 – 74 na pozadí ropnej krízy.
Celosvetový nárast cien potravín
Základné potravinové komodity začali v septembri opäť rásť na cene kvôli zhoršujúcim sa prognózam plodín a silnejúcej energetickej kríze v Európe a Číne. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) index cien potravín, ktorý sleduje 95 pozícií po celom svete, v septembri medzimesačne vzrástol o 1,2 % a medziročne vzrástol o 32,8 %.
Toto je však nominálny nárast cien, vysvetľuje Alistair Smith, vedúci výskumný pracovník z University of Warwick. Skutočný index cien potravín FAO prvýkrát od roku 1973 – 74, keď arabské krajiny uvalili na Západ ropné embargo, presiahol 20 %. „Keď sa vezmú do úvahy skutočné ceny, je teraz ťažšie nakupovať potraviny na svetovom trhu, ako prakticky v ktoromkoľvek roku od roku 1961, keď OSN začala viesť štatistiky,“ hovorí Smith.
FAO zaznamenáva v septembri nárast cien obilnín (2 %) a pšenice (4 %) v dôsledku zlej úrody v USA, Kanade a Rusku. Z tohto dôvodu budú svetové zásoby obilia do konca roka predstavovať 28,4 % spotreby (v roku 2020 sa toto číslo rovnalo 29,2 %). Rastlinné oleje v septembri vzrástli o 1,7 % (medziročne o 60 %) a držia sa na 10-ročných maximách, aj vďaka obavám, že Malajzii, kde sa vyrába palmový olej, bude chýbať pracovná migrácia.
Mliečne výrobky v septembri zdraželi o 1,5 % a cukor – o 0,5 %. Ceny cukru sú ovplyvnené nepriaznivými poveternostnými podmienkami a rastúcimi cenami etanolu v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým vývozcom cukru. Cena mäsa, ktoré za rok zdraželo o 26,3 %, sa v priebehu mesiaca nezmenila. Ponuka jahňacieho a hovädzieho mäsa však stále klesá. Ponuka hydiny a bravčového mäsa sa však zvyšuje v dôsledku poklesu dopytu v Číne a Európe.
Energetická kríza v Európe a Číne, kde sa továrne, vrátane tovární na výrobu hnojív, zatvárajú, môže poľnohospodárom spôsobiť ďalšie problémy. Podľa Luisa Kuysa, hlavného ázijského ekonóma z Oxford Economics, môže nedostatok energie a obmedzenie výroby zasiahnuť exportne orientovanú výrobu potravín. Výrobcovia sójových krmív a hnojív v Číne už museli zatvoriť svoje výrobné linky. Rabobank predpovedá, že v najbližšom čase by mohlo dôjsť k problémom v produkcii mlieka a bravčového mäsa, pretože výpadky elektriny „narúšajú prácu špeciálneho vybavenia“. A to všetko ovplyvní nielen Čínu, ale celý svet.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferkaklub.info