Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Predkovia Svetlany de Rohan Levašovej

„Všetko, o čom budem ešte hovoriť, som zbierala kúsok po kúsku zo spomienok a listov našich príbuzných vo Francúzsku, Anglicku, ako aj z príbehov a spomienok mojich príbuzných a priateľov v Rusku a Litve. Na moju veľkú ľútosť sa mi to podarilo až po otcovej smrti, po mnohých a mnohých rokoch …

Môj otec sa narodil na Sibíri, v ďalekom meste Kurgan. Sibír nebola pôvodným bydliskom rodiny môjho otca. To bolo rozhodnutie vtedajšej „spravodlivej“ sovietskej vlády a ako vždy nebolo to predmetom diskusie …

Môj skutočný dedko a babička, boli jedného pekného rána hrubo vyvedení z ich milovaného a veľmi krásneho, obrovského rodinného panstva, odlúčení od obvyklého života a naložení do úplne strašidelného, ​​špinavého a studeného vagónu, smerujúceho na Sibír…

Po príchode do Kurganu ich umiestnili do chladnej pivnice bez toho, aby niečo vysvetľovali a odpovedali na akékoľvek otázky. O dva dni prišli akýsi ľudia za dedkom a povedali, že ho údajne prišli „odprevadiť“ na iný „cieľ cesty“… Zobrali ho ako zločinca, nedovolili mu zobrať žiadne veci a nevysvetlili na koľko a kam ho vezú. Dedka už nikdy nikto nevidel. Po nejakom čase priniesol babičke neznámy vojak jeho osobné veci v špinavom vreci od uhlia… bez toho, aby niečo vysvetlil a nezanechal žiadnu nádej, že ho niekedy uvidí nažive. V tomto okamihu sa akékoľvek informácie o dedovom osude zastavili, akoby zmizol z povrchu zemského bez akýchkoľvek stôp a dôkazov …

Bohužiaľ, o živote týchto dvoch odvážnych a bystrých ľudí, Eleny a Nikolaja de Rohan-Hesse-Obolenských, nezostali takmer žiadne informácie …

Moja nebohá babička z vlhkej miestnosti, ktorá sa ani v lete neprehriala, čoskoro ochorela na tuberkulózu. A zjavne oslabená stresom, hladom a chorobou, zomrela počas pôrodu, nikdy nevidela svoje dieťa a nenašla (aspoň!) hrob svojho otca.

V roku 1927 sa teda v meste Kurgan vo vlhkej nevykurovanej pivnici narodil malý chlapec a volal sa princ Vasilij Nikolajevič de Rohan-Hesse-Obolensky, Lord Sanburský (de Rohan-Hesse-Obolensky, Lord of Sanbury)… Bol jediným synom vojvodu de Rohan-Hesse-Obolensky a princeznej Eleny Lariny.

… A tento chlapec tiež nevedel, že po otcovskej línii mu bol odovzdaný úžasne „farebný“ rodokmeň, ktorý pre neho utkali jeho vzdialení predkovia, akoby vopred pripravovali chlapca na dosiahnutie nejakých zvláštnych, „veľkých„ úloh, … a tým vložili na jeho, vtedy stále veľmi krehké plecia, obrovskú zodpovednosť voči tým, ktorí kedysi tak usilovne utkali jeho „genetickú niť“ a spojili svoje životy v jeden silný a hrdý rodový strom …

On bol priamym potomkom veľkých Merovejovcov, ktorý sa narodil v bolestiach a chudobe, obklopený smrťou svojich príbuzných a nemilosrdnou krutosťou ľudí, ktorí ich zničili … To však nijak nemenilo to, kým skutočne bol tento malý muž, ktorý sa práve narodil.

A jeho úžasný rod začínal od roku 300 (!), od merovejovského kráľa Konona I. (Conan I.). (Potvrdzuje to štvorzväzková rukopisná kniha – rukopisná kniha slávneho francúzskeho genealóga Norigresa, ktorá sa nachádza v našej rodinnej knižnici vo Francúzsku).

Jeho rodokmeň sa rozrastal a rozširoval a do svojich vetiev vniesol mená ako vojvodovia de Rohan vo Francúzsku, markíza Farnese v Taliansku, lordi zo Straffordu v Anglicku, ruské kniežatá Dolgorukij, Odoevskie … a mnoho ďalších. Niektorých z nich sa nepodarilo vypátrať ani najkvalifikovanejšími genealógmi na svete vo Veľkej Británii (Royal College of Arms), ktorí zo žartu uviedli, že ide o naj „medzinárodnejší“ rodokmeň, aký kedy zostavovali.

A zdá sa mi, že aj táto „rôznorodosť“ sa nestala len tak náhodne … Napokon všetky takzvané šľachtické rodiny mali veľmi kvalitnú genetiku a jej správne zmiešanie mohlo pozitívne ovplyvniť vytvorenie veľmi kvalitného genetického základu podstaty ich potomkov, v ktorom sa vďaka šťastných okolností objavil aj môj otec.

Ale bez ohľadu na to, aký „medzinárodný“ bol fyzický základ môjho otca, jeho DUŠA (a to môžem povedať s plnou zodpovednosťou) až do konca jeho života bola skutočne Ruská, napriek všetkým, aj tým najúžasnejším, genetickým súvislostiam …

Vráťme sa však na Sibír, kde sa tento „malý princ“, narodený v pivnici, aby jednoducho prežil, so súhlasom širokej a láskavej duše Vasilija Nikandroviča Serjogina, tak sa jedného dňa stal jednoducho Vasilijom Vasilievičom Serjoginom, občanom Sovietského Zväzu … Kde aj prežil celý svoj dospelý život, zomrel a bol pochovaný pod náhrobným kameňom: „Rodina Serjoginovcov“, v malom litovskom meste Alytus, ďaleko od svojich rodinných hradov, o ktorých nikdy nepočul …

Toto všetko som sa, bohužiaľ, dozvedela až v roku 1997, keď môj otec už nebol nažive. Na ostrov Malta ma pozval môj bratranec, princ Pierre de Rohan-Brissac, ktorý ma dlho hľadal a tiež mi povedal, kto vlastne som ja a moja rodina. Ale o tom budem hovoriť oveľa neskôr.

… Na mape vtedy nebolo Francúzsko, ale Gália, rovnako ako Španielsko a Británia, ktoré už v II. – III. storočí boli odtrhnuté od jedinej slovansko-árijskej ríše. Namiesto Francúzska sa nachádzala Gália, ktorá spolu s Talianskom tvorila jeden štát ovládaný Rusmi Merovejovcami, ktorých ešte samotní Galovia nazývali Frankami, čo znamenalo – slobodný! Ale toto je iný príbeh … Takže jedným z predkov Svetlany de Rohan Levašovej po francúzskej línii Rusov bol princ Emanuel De Rohan, ktorý bol otcom vzdialenej pra-pra-pra… pra-babičky Svetlany po línii jej babičky , kňažnej Eleny Lariny.

Emmanuel Marie-des-Neiges de Rohan Polduc bol 70-ty Veľmajster Rádu Hospitalierov Svätého Jána Jeruzalemského …“

MALTA

Ruskí Bojovníci ChRamovniki v Európe sa nazývali Templári … Maltský rád, inak nazývaný aj Rád Hospitalierov je právnym nástupcom Rytierov Chrámu … a príchod Nikolaja Viktoroviča Levašova a Svetlany Vasilievny de Rohan Levašovovej na Maltu bol veľmi významnou udalosťou.

„Pri jednej z návštev Svetlany na Malte jej bolo umožnené navštíviť maltskú prezidentskú knižnicu, ktorá bola v minulosti knižnicou majstrov Maltského rádu a ktorá obsahovala obrovské množstvo jedinečných rukopisov …

Keď sme boli so Svetlanou na Malte pozvaní na prezidentský ples koncom júla, začiatkom augusta 1997, stala sa tam neobvyklá udalosť. … Takže, keď sme boli so Svetlanou na Malte, kde v kostoloch a katedrálach ľudia chodili po hroboch rytierov Maltézskeho rádu a tí najpozoruhodnejší z nich tam mali svoje vlastné krypty, zajaté podstaty sa na mňa obrátili !! cez Svetlanu !! s prosbou oslobodiť ich zo samého strašného zajatia, ktoré je možné vymyslieť, ktoré sa pre mnohých pretiahlo na mnohé storočia …

… Priezvisko Rohan vzniklo pri skreslení názvu pri zápise v latinčine z titulu RAchan. A toto priezvisko sa stále vyslovuje týmto spôsobom, aj keď je napísané trochu inak v latinskej abecede – Rohan a predtým bolo písané všeobecne rovnako, ako sa počuje – Rahan alebo Ra Han. „Ra Chan“ alebo „Chan Ra“ – je to vojenský titul bojového mága, ktorý mali najvyššie zasvätení z kasty Rusov, na rozdiel od titulu „Chan“, ktorý dostávali velitelia, ktorí nemali magické ani nadprirodzené schopnosti . Rovnako ako bola dynastia Merovejovcov vytvorená práve najvyššími zasvätencami z kasty Rusov a prezývka „My Ra v Inglii“ sa nakoniec pretransformovala na priezvisko „Merovejci“.

Dá sa predpokladať, že genetika Svetlany Vasilievny pochádza z RODU Rytierov Chrámu a že Svetlana Vasilievna je s najväčšou pravdepodobnosťou potomkom Radomíra a MagDoliny …“

Zdroj: Knihy Nikolaja Levašova a Svetlany Levašovej „Zrkadlo mojej duše“, „Odhalenie“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie