Bunky fyzického tela človeka sa počas života obnovujú niekoľkokrát. Rôzne typy buniek – krvi, nervov, žliaz, svalov, tukové, spojivových tkanív, chrupaviek a kostí, majú rôzne periódy obnovy. Červená a žltá kostná dreň produkuje bunky krvi, ktoré sa obnovujú neustále, čo je späté s ich funkciami. Bunky kostí sa obnovujú raz za pätnásť rokov. Všetky ostatné bunky sa obnovujú v periódach menších ako pätnásť rokov.
Týmto spôsobom sa každých pätnásť rokov bunky ľudského organizmu kompletne obnovia. Inými slovami, bunky pätnásťročného chlapca a deväťdesiatročného starca sú rovnaké. Ale nikto nepovie, že vyzerajú rovnako…
Problém je v tom, že proces starnutia je spojený s narušením harmónie medzi fyzickým telom a telami podstaty a nie so starnutím buniek.
Existuje asi štyristo teórií starnutia, ale žiadna z nich nedáva úplný obraz tohto javu. Každá z nich zvažuje tieto alebo iné dôsledky starnutia, ale hlavný dôvod zostáva mimo dosah týchto teórií. Keď pochopíme mechanizmy starnutia, priblížime sa k pochopeniu možnosti fyzickej nesmrteľnosti, o ktorej ľudstvo sníva tisíce rokov. Takže, čo je príčinou starnutia?
Rýchlosť evolučného vývoja fyzického, éterického, astrálneho a mentálnych tiel u človeka je rozdielna. Keď podstata (duša) vstúpi do oplodneného vajíčka, vytvára si svoje fyzické telo zodpovedajúce svojej úrovni rozvoja. Pri vytváraní takéhoto tela podstata vynakladá svoj potenciál. To vedie k tomu, že v čase narodenia človeka jeho podstata evolučne klesá nižšie, ako bola v okamihu vstupu pri počatí. Pritom fyzické telo získava zásobu kvalít, čo umožňuje rozvíjať sa telám podstaty.
Vzhľadom na rozdiel rýchlosti evolučného vývoja fyzického tela a tiel podstaty, vývoj tiel podstaty vedie najprv k obnove éterického tela na úroveň, akú mala podstata pri počatí. Až potom sa začína obnovovať astrálne telo. Po ukončení tohto procesu sa začína obnova a ďalší rozvoj mentálnych tiel.
V určitom bode rozvoja podstaty sa rýchlosť evolučného rozvoja fyzického, éterického, astrálneho a mentálnych tiel stáva rovnakou. Nastáva harmónia medzi rôznymi telami človeka, keď sa jeho inteligencia a tvorivosť môžu maximálne prejaviť. Pri takej harmónii je pohyb energií medzi rôznymi telami maximálne vyvážený.
Duchovný vývoj vedie k tomu, že rýchlosť evolučného vývoja tiel podstaty je väčšia, ako rýchlosť evolučného vývoja fyzického tela. Tento rozdiel rýchlostí sa stáva väčší a väčší. Pritom rýchlosti vývoja rôznych tiel nie sú rovnaké. Rozdiel medzi rýchlosťami vývoja vedie časom i k rozdielu kvalitatívnych štruktúr tiel podstaty. Pritom sa mení harmónia pohybu energií medzi telami. Mení sa kvalita a množstvo prúdiacej energie z fyzickej úrovne. Ak sa rozdiely stanú veľkými, prúdenie niektorých typov energií na astrálnu a mentálnu úroveň sa zastaví.
Narušenie harmónie toku energií medzi rôznymi úrovňami vedie k tomu, že na prvú mentálnu a astrálnu úroveň bunky sa nedostanú typy energií, ktoré sú potrebné pre jej vývoj. Mentálnu a astrálnu úroveň dosahuje iba jeden typ primárnej hmoty, ktorý nie je vhodný pre vývoj týchto úrovní. Odpája sa „vyživovanie“ týchto úrovní a zastavuje sa ich vývoj. Pokračuje iba vývoj éterického tela (úrovne), „výživa“ ktorého je menšia, ale ešte stále prebieha.
Zastavenie výživy mentálnej a astrálnej úrovni vedie k strate pamäti, narušeniu mechanizmov myslenia (niekedy sa hovorí, že človek sa vracia do detstva). Postupne sa kanál medzi fyzickou a éterickou bunkou zužuje a končí zabezpečenie evolúcie a života éterickej bunky. Fyzická bunka (fyzické telo) nie je schopné zabezpečiť „výživou“ všetky úrovne bunky a nastáva FYZICKÁ SMRŤ, keď éterické, astrálne a mentálne telá nie sú kompatibilné s fyzickým telom…
Nikolaj Levašov: z knihy „Posledný apel ľudstvu“