Otvorený list známeho farmára – rebela Seppa Holzera z Rakúska politikom, ekonómom a akademikom.
Moje predstavy o zodpovednosti v súčasnom živote, súčasné problémy a návrhy na ich riešenie
Objavíš sa na svete väčšinou v sterilnej nemocnici a tam ti ihneď podrežú tvoje prirodzené korene. Zaočkujú ťa a kŕmia neprirodzeným chemickým jedlom. Prirodzený pôrod v rodinnom kruhu a prirodzené dospievanie by boli správnym začiatkom pre budúci život mladého človeka. Každý obyvateľ Zeme má od narodenia právo na svoj vlastný kúsok zeme. Pozemková reforma, ktorá s týmto počíta, už dávno dozrela.
Kvôli skutočnosti, že deti vyrastajú izolované od prírody a živých bytostí, strácajú prirodzený kontakt s okolitým svetom. Dospievanie v symbióze s rastlinami, zvieratami a ľuďmi dáva skúsenosť vzájomných vzťahov medzi sebou navzájom a motivuje ťa konať ako mysliaca osobnosť, ktorá sa vie vyrovnať s úlohou riadenia a nie boja. Prostredníctvom pozorovania živých bytostí zistíš, že príroda je dokonalá a tvorenie myslelo na všetkých, že všetko súvisí so všetkým a nie je tu čo zlepšovať. Tvojou úlohou je to chrániť.
Niet hlúpych, ani múdrych, každý človek sa s tým vyrovná, ak ho neopatrujú. Hlúpych a múdrych vytvárame len my ľudia, aby sme tých slabších mohli využívať. Sám som sa o tom presvedčil na mojich skúsenostiach z mojich projektov po celom svete s rôznymi ľuďmi (dospelí, deti, siroty, deti z ulice, deti zo smetísk, atď.). Neopatrovať ich, ale dať im možnosť prejaviť svoje schopnosti. Skúsenosť z úspechu, radosť, uznanie, to je najvyššie ocenenie, najlepšie liečenie a nakoniec dáva aj ekonomický zmysel. Praktickým príkladom pre ilustráciu by mohol byť môj projekt Berta v Bad Ausee, ide o prvú permakultúru Holzera v Európe prispôsobenú pre invalidných vozičkárov.
Problém kontinuity generácií – veľká medzera v našej spoločnosti
Naši rodičia, starí rodičia zomierajú od nudy v domovoch dôchodcov. Deti a vnuci hlúpnu pri počítačoch, videohrách a pred televízormi. Zmysel Tvorenia je v tom, aby starší ľudia odovzdávali skúsenosť a múdrosť deťom a vnukom. Deti na to majú právo a môžu sa lepšie pripraviť do života. Musíme si uvedomiť, že tu robíme veľkú chybu. „Domy generácií“ a komunitné projekty by mali dať možnosť vyplniť túto medzeru v spoločnosti. Úloha musí byť rozdelená 50:50 medzi teóriou a praxou. V každej materskej škôlke by mala byť záhrada a v každej škole sebestačné hospodárstvo a na každej univerzite usadlosť. To sú praktické experimentálne možnosti a vzdelávacie inštitúcie pre budúcnosť našich detí a preto pre budúcnosť spoločnosti.
Vzdelávanie – špecializácia – pokrok – Otupenosť
Vďaka súčasnému, takzvanému progresívnemu vzdelávaniu, sa mladí ľudia vychovávajú v izolácii od Prírody a sú z nej vykoreňovaní. Pokiaľ si sám nepozoroval vzájomnú závislosť, vzájomné vzťahy v kolobehu Prírody, tak ich nemôžeš spoznať a pochopiť a tiež sa nemôžeš zaradiť do tohto kolobehu dokonalosti Tvorenia.
Vo výsledku, namiesto toho, aby si pochopil, ako fungujú kolobehy v Prírode, tak veríš, že ich môžeš zlepšiť a začínaš s nimi bojovať. Tvojou úlohou je iba smerovať ich a pritom sa bez tvorivého myslenia a zdravého zmyslu neobídeš.
Naše deti a vnuci hlúpnu v školách a na univerzitách, sčasti klesajú dokonca ešte nižšie. Nie je to kvôli tomu, že sú učitelia a profesori príliš hlúpi. Nie! Ale preto, že profesori sú povinní viesť výučbu podľa osnov, ktoré oni sami často nepodporujú. Učitelia sa dajú používať politikmi a lobistami. Ale kde je vôľa, tam je aj cesta pán profesor!! Pokiaľ je profesor závislý na politickej strane a je pod vplyvom lobistov, tak nemôže a ani nebude nič meniť. Do toho sa aj naša vznešená veda odchýlila od praxe, jej teória nie je chápaná a prijímaná širokými masami. Stratila veľa článkov v kolobehu tejto reťaze.
Veda a politika v súčasnosti už minula okamih, kedy bolo nutné primerane reagovať na obrovské ničenie životného prostredia (globálne otepľovanie). Vplyv peňazí a korupcia zrejme bránia potrebným reakciám a akciám. Katastrofy dosiahnu rozmerov, ktoré povedú ku kolapsu tohto chorého systému.
Znečistenie ovzdušia, otrávená voda a pôda používaním chémie a priemyselných hnojív v monokultúrnom poľnohospodárstve nás okráda o zdravé životné základy.
Potrava – to je tvoja medicína. Farmár musí produkovať potraviny naplnené životom a nie iba výživnými látkami, otrávené chémiou, neplnohodnotné kvôli monokultúram, napĺňajúce iba žalúdok a priťažujúce človeku. On ako učiteľ by mal odovzdávať blízkym úctivé zaobchádzanie so živými bytosťami, rastlinami a zvieratami Matky Zeme.
Realita vyzerá bohužiaľ veľmi odlišne. Smernice EU, granty a úvery urobili z farmárov závislých a zaujatých. Farmár degradoval na poberateľa dotácií. Peniaze musia kompenzovať obmedzenia a straty. Táto pomoc, takzvané kompenzácie, sú iba čiastočnou náhradou strát chybnej poľnohospodárskej politiky národných a európskych zákonov a predpisov. Ekonomický rast, alebo ústup, to je motto EU.
Odborníci zdokonaľujú masový chov zvierat. So zvieratami zaobchádzajú ako s komoditou. Prirodzené vzťahy so živými bytosťami sa strácajú. Dôsledkom je masové týranie zvierat. Ďalšie dôsledky sú týranie odstraňovaním rohov, zrezanie zobákov, krídiel, alebo chvostov, údery kráv elektrickými obuškami, zohyzdenie veľkými ušnými značkami, atď. Takáto zmučená bytosť nemôže dodávať zdravé potraviny. Pokiaľ sa zviera necíti dobre, nebude užitočný ani produkt.
Farmár je dušou národa! Ak zomrie farmár, zomrie Zem!
Kvôli predpísaným spôsobom hospodárenia staré kultúrne dedičstvo mizne navždy. Staré a storočiami overené spôsoby a techniky miznú, alebo sú zakázané predpismi EU. Spracovanie je zverené centrálnym veľkovýrobniam, ako sú bitúnky, pekárne, vinárske závody, mliekarne a syrárne. A tie sú vysoko dotované. Aby boli vyťažené, tak farmárom vytvárajú prekážky, alebo ich oberú o možnosť konečnej úpravy a spracovania výrobkov.
Zostávajúcemu malému počtu eko-farmárov EU znižuje dotácie a zároveň zvyšuje povinné úlohy. Všetko nasledujúce, ako je známe, sa reguluje samé. Farmár ako otrok na vlastnom dvore, často hlboko utopený v dlhoch kvôli nadmernej mechanizácii a špecializácii, vyčerpaný, nachádzajúci sa pod kontrolou a pociťujúci nadmerné požiadavky zo všetkých administratívnych úkonov a zneužívania nášho nafúknutého administratívneho aparátu, ťahá úbohú existenciu v plnej závislosti. Koho ešte udivuje fakt, že deti nechcú pokračovať cestou utrpenia svojich rodičov.
Riešenie všetkých problémov
Je potrebná občianska odvaha a postavenie sa zákonom zameraných na likvidáciu všetkého živého, aby bolo možné chrániť seba od tohto ďaleko od praxe nachádzajúceho sa nafúknutého administratívneho aparátu.
Predstav si sám seba na mieste iného – rastliny, zvieraťa a tiež človeka a zadaj si otázku, či by si sa dobre cítil na jeho mieste. Pokiaľ sa dážďovka cíti dobre, tak je pôda zdravá. Tak isto aj rastlina a zviera sa cítia krásne, pokiaľ môžu žiť vo vhodnom biotope a na slobode. Vždy budeš mať výhodu a obrovský úspech, pokiaľ správne riadiš možnosti. Z pôdy je potrebné získať výhodu a nie ju zneužívať. Biodiverzita a nie monotónnosť podporuje ekosystém.
Tvoja úloha v Tvorení je riadiť a nie bojovať. Príroda je dokonalá, v nej nie je čo zlepšovať. Pokiaľ sa aj tak rozhodneš to urobiť, bude to sebaklam. Príroda je dokonalá, chyby robíme iba my – ľudia. Strach ti vnucujú. Osloboď sa od neho, pretože strach je najhorší spoločník v živote. Ty najviac získaš pri úctivom zaobchádzaní so živými bytosťami. A byť farmárom sa stane nádherným povolaním.
Sepp Holzer
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info