„Tu v triede prebieha hlavne pokus o stretnutie. Ak sa Stretnutie vydarí, tak deti musia splniť úlohu – zvládnuť stredoškolský kurz matematiky za 10 dní. To sa stane tým, a v tom prípade, keď a kto sa stretne s tými, ktorí vlastnia tieto znalosti. Závisí to od otvorených priamych vzťahov. Štruktúry poľa pri kontakte jednoducho čítajú informácie od seba navzájom. To je medzi ľuďmi známy postreh, keď si zaľúbenci dokonale rozumejú.
Všetko sa tu robí tak, aby boli deti slobodné, vzájomne zahrnuté do procesu; tu môžu pokojne klásť akékoľvek otázky, vstúpiť do systému – dôležité je udržiavať vzťahy. Je veľmi dôležité, aby pre vzťah pracovalo dieťa aj človek, ktorý proces organizuje. Uvoľňujeme brzdu, snažíme sa nepoužívať pojem vek, to je pre nás dôležité.
Učitelia akoby splývali so študentmi, ktorých úlohou je zvládnuť kurz strednej školy, aby neskôr mohli učiť iných. Nie sú takí, ktorí by sedeli zamrznutí ako múmia – reagujú živo.
V pamäti našich predkov je známa štruktúra kozmu a spôsoby života vo vesmíre. Tu je veľmi dôležité nepripustiť myšlienku, že nevedia. Ak si jeden z vysvetľujúcich myslí, že nevedia, potom to nebudú vedieť ani jeho žiaci. Najdôležitejšie je nadviazať s nimi vzťah o riešení problému a učenie už ide samo. Aby sme sa nekoncentrovali na učenie, na memorovanie, je potrebné smerovať k riešeniu problému, je potrebné odpútať ich myšlienky od toho, čo sa učia a nasmerovať ich k riešeniu problémov a následne v spolupráci s riešením problému, prestávajú cítiť, kto je žiak a kto učiteľ. V procese riešenia problému sa získavajú potrebné vedomosti, vlastne spomienky na zabudnuté – človek vie všetko. Pamätajte, Pavlovov reflexný oblúk: podnet – reakcia, t.j. práca prebieha hneď, ak je to potrebné, rozhodnem sa.
Je veľmi dôležité, aby robili niečo, čo by malo priamy dosah na ľudí okolo nich. Teraz študujú nie pre seba, to je veľmi dôležité, sú zmätení tým, že to treba zvládnuť, aby to mohli odovzdať. Ak sa niečo naučia, naučia sa pochopiť človeka, ktorý s nimi pracuje, pochopiť jeho dušu, jeho túžby, jeho myšlienky. Tu nie je dôležitá matematika, ale človek, ktorý matematike rozumie. A opäť nie matematika sama o sebe, ale pohyb k Pravde prostredníctvom matematiky; a úloha je nevyhnutná pre človeka, svetový poriadok, moju vlasť. A čím väčší je motív – „prečo“, tým úspešnejší je proces napredovania v oblasti vedomostí. Tu by mala vládnuť atmosféra úprimnosti, nemalo by tam byť pohoršenie, podráždenie, t.j. úľavu od stresu, nemalo by to byť „nie tak“. Slovo „nie tak“ úplne chýba. “Takto”, alebo možno “týmto spôsobom”, “veľmi dobre”, “alebo keď sa na to takto pozrieme”, t.j. prídavok a vtedy je v prúde a nemá pocit, že nevie, nemá prekážky, ide veľmi rýchlo k cieľu.
Starovekí ľudia žiadneho národa neoznačovali žiadny fenomén zlým slovom. Slovo zlé nebolo vôbec určené, neexistuje, netreba sa na to fixovať. Kobzev má na to veľmi presné vyjadrenia myšlienok:
Preto slovný rozsah tých, ktorí s nimi pracujú, by mal byť hlboký, nemali by tam byť náhodné slová, ktoré odvádzajú pozornosť od myslenia; slová vážené, ohrievané citom – na tom všetkom záleží. Ak sa toto všetko urobí, úloha bude dokončená…“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info