Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Kniha z knižnice OZ Biosféra: Ruská černozem – Vasilij Vasiljevič Dokučajev, rok vydania 1936

Dokuchaev_1888Profesor Vasilij Vasiljevič Dokučajev (1846 – 1903), predchodca súčasných propagátorov permakultúry. Ruský prírodovedec, geológ, mineralóg, zakladateľ modernej komplexnej pedológie a pôdoznalectva, autor mnohých komplexných výskumov. V knihe „Ruská černozem“ V.V. Dokučajev rieši a rozoberá príčiny sucha.

Zhrnutie: Vasilij Vasiljevič Dokučajev bol schopný vidieť problém sucha v celej jeho šírke a navrhol riešiť hlavne jeho príčinu. Sucho nie je jav klimatický, ale takmer výlučne jav spojený s pôdou a terénom, vytvorený z väčšej časti našimi poľnohospodárskymi postupmi.

V.V. Dokučajev naznačuje, že v minulosti boli oblasti černozeme niekoľkokrát viac zalesnené a klimatické podmienky tam neboli také suché a nestabilné. Problém nie je v samotnom suchu, ale v posilnení ich negatívneho vplyvu na poľné hospodárstvo. Dôvodom je ničenie lesov, prírodných nádrží a rozorávanie masy pôd. Pokiaľ sa privedie terén krajiny k podobnému stavu ako je prírodný, tak sa mikroklíma bude regulovať a suchá prestanú spôsobovať škody. To si vyžaduje množstvo pásov lesa, vodné nádrže, rybníky, vysadenie roklín, úžľabín, zatrávnenie a prerušenie erózie pôdy.

Geniálne pokyny V.V. Dokučajeva pre vytvorenie produktívneho dizajnu terénu sa začali uvádzať do praxe v najvyspelejších krajinách až v druhej polovici 20. storočia. Iba nedávno sa objavili vedné obory, ktoré založil ešte V.V. Dokučajev, ako agroekológia, agrocenóza, krajinotvorba. Teraz hlavne dizajn terénu a krajinotvorba ponúkajú najviac stabilné a spoľahlivé výsledky po celom svete.

blacksoil

V.V. Dokučajev písal, že vyriešiť problém sucha je možný, ale je preto potrebné vážne študovať a skúmať všetky faktory prírody, meniť terén, napraviť systém spracovania pôdy a sformovať nové vedomie poľnohospodárov.

Stepné oblasti našej krajiny sú vysoko produktívne černozeme. Tu sa rozprestiera najväčšia rozloha černozeme, ktorú V.V. Dokučajev nazval „cárom pôd“. Avšak tieto pôdy sa počas stáročí používali nesprávne. Poľnohospodárstvo stepných oblastí do revolučných časov trpeli radom významných nedostatkov, z ktorých najdôležitejšie sú:

  • Nízke a nestabilné výnosy úplne závislé od frekvencie zrážok

  • Nízka úroveň rozvoja chovu zvierat a nízke zabezpečenie krmovinami

  • Katastrofické narušenie pôdneho príkrovu černozeme, dôsledkom čoho bol vývoj procesov erózie pôdy

V stepných oblastiach našej krajiny bola stále častejšia vodná a veterná erózia vrchnej vrstvy pôdy. Tieto procesy sa veľmi rýchlo rozvíjali. V roku 1928 takzvané „čierne búrky“ zachvátili celú Ukrajinu na ploche minimálne 40 miliónov ha a zničili ornicu miestami do hrúbky 5 – 10 – 12 cm a v niektorých prípadoch až 20 – 25 cm.

DokuchNajväčšia katastrofa stepného poľnohospodárstva v našej krajine bolo sucho v roku 1891. Počas tohto obdobia sucha zomierali od hladu tisíce ľudí a zvierat. V reakcii na sucho v roku 1891 sa objavil rad vynikajúcich diel V.V. Dokučajeva, P.A. Kostičeva a K.A. Timirjazeva.

Na základe hĺbkovej analýzy stavu stepného poľnohospodárstva, známy ruský agronóm A.A. Izmailskij vo svojej klasickej práci „Ako vyschla naša step“, dospel k záveru, že hlavnou príčinou postupného vysychania stepí sú chybné technologické postupy stepného poľnohospodárstva. Poukázal na to, že pokiaľ budeme ďalej iba bezstarostne pozerať na rýchle zmeny povrchu stepí a v tejto súvislosti na vysychanie stepnej pôdy, v relatívne blízkej budúcnosti sa stepi zmenia na púšte.

Všeobecne sa táto predpoveď splnila. Úrodnosť pôdy spadla na minimálnu úroveň a úrodnosť plodín sa tlačí na úkor aplikovania chemických látok do pôdy. Od 50 rokov, na úrovni štvrtiny svojho potenciálu vo svete v priemere, prestali rásť výnosy obilnín. 60 000 ha pôdy sa na planéte Zem každý rok zmení na púšť.

Profesor V.V. Dokučajev v jednej zo svojich prác poukázal na to, že technologický systém poľnohospodárstva a rotácia plodín používaná Francúzmi, Nemcami a Britmi, je neprijateľná pre naše oblasti černozeme známe svojim suchom. Hlavne potrebujeme riešiť dva hlavné problémy:

  • Obnoviť fyzickú štruktúru pôdy poškodenú neohľaduplnými, alebo negramotnými technologickými postupmi

  • Maximálne využívať obmedzené a nepravidelné zrážky

Ruch36O1V.V. Dokučajev si uvedomoval nutnosť zavedenia celého systému poľnohospodárskych opatrení na obnovu stepného poľnohospodárstva, preto rozpracoval otázky zalesňovania, regulovanie roklín, riek a vytvorenie nádrží a jazier v stepi, zriadenie správnej rovnováhy medzi pasienkami, lesmi, ornou pôdou a vodnými plochami. Taktiež určil najlepšie spôsoby spracovania pôdy a lepšie prispôsobenie kultivarov plodín k miestnym podmienkam.

Veda dokázala a prax aktívnych oblastí potvrdila, že pri správnom hospodárení v suchých stepných oblastiach existujú všetky predpoklady na dosiahnutie vysokých a stabilných výnosov a vytvorenie silnej krmovinárskej základne pre rozvoj chovu hospodárskych zvierat. Preto je potrebné, aby všetky poľnohospodárske podniky v stepných a lesostepných oblastiach začali systematické prijatie agronomických opatrení pre obnovu poľnohospodárstva, ktoré zahŕňajú:

  • Výsadba ochranných lesných pásov pozdĺž hraníc polí, na svahoch a roklinách, pozdĺž brehov riek a jazier, okolo rybníkov a nádrží, rovnako aj na zalesnenie a zafixovanie pieskov

  • Správna organizácia území s vedením striedania trávopoľných a krmovinárskych plodín a racionálne využívanie pôdy

  • Správny systém spracovania pôdy, starostlivosti o výsevy a hlavne využívanie pôdy ležiacej úhorom a strnísk

  • Správne používanie organických a minerálnych hnojív

  • Výsev semien adaptovaných k miestnym podmienkam a vysokoúrodných odrôd

  • Rozvoj zavlažovania a zachytenie vody v oblasti na základe využívania a budovania rybníkov a nádrží

V Kamennej stepi vo Voronežskej oblasti v roku 1892 expedíciou profesora V.V. Dokučajeva boli vysadené poloochranné lesné pásy a od roku 1935 pod vedením akademika V.R. Viljamsa sa tam začal používať trávopoľný systém poľnohospodárstva. Výnosy plodín stúpli takto:

1934 – 1936 11,1 t

1937 – 1939 14,4 t

1940 – 1942 15,9 t

1943 – 1945 20,3 t

Tento experiment vykonaný v Kamennej stepi ukázal, že komplexný prístup na zvýšenie úrodnosti pôdy má pozitívne výsledky.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

magic book8Projekt: Náučná a faktografická knižnica OZ Biosféra

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie