Veľmi často počúvame, že naša fyziológia sa riadi cirkadiánnymi rytmami (týkajúci sa zmien fyziologických funkcií organizmu s približne dennou periódou). A nielen, že počujeme, ale cítime sa sami – koniec koncov, všetci chceme v noci spať a všetci sa budíme cez deň. Cirkadiánnym rytmom sa venuje obrovské množstvo výskumov a nie je to tak dávno, čo dokonca za objav ich mechanizmu bola udelená Nobelova cena.
Ale okrem denných existujú aj sezónne rytmy, kedy sa u nás menia rôzne molekulárne, bunkové, fyziologické parametre v závislosti od ročného obdobia. Je pravda, že takéto zmeny sa u nás dejú iba dvakrát ročne, z čoho môžeme usudzovať, že pre náš organizmus neexistujú štyri ročné obdobia, ale dve.
Experiment odborníkov Stanfordskej univerzity zahŕňal 105 ľudí vo veku od 25 do 75 rokov. Štyri roky po sebe im brali krv niekoľkokrát ročne a analyzovali v nich veľa rôznych molekúl, čo poukazovalo na stav imunitného a kardiovaskulárneho systému, stav metabolizmu, črevnú mikroflóru atď. V článku Nature Communications sa píše, že u viac ako tisíc takýchto molekúl sa hladina menila počas roka a v týchto zmenách boli dva hlavné sezónne body: koniec jari – začiatok leta a koniec jesene – začiatok zimy. To znamená, že organizmus sa akoby prepínal do prevádzkového režimu jeseň-jar, a leto-jeseň.
Niektoré zmeny boli celkom zrejmé. Napríklad neskoro na jar začnú rýchlo stúpať hladiny zápalových molekúl, ktoré sú často spojené s alergiami. Zároveň sa však zvýšila hladina modifikovaného hemoglobínu HbAc1, čo zvyčajne naznačuje nebezpečenstvo cukrovky typu II. Aj keď sa tu dá predpokladať, že diabetický HbAc1 sa zvyšuje v dôsledku nízkej fyzickej aktivity v chladnom období (nie každý chodí do posilňovne a nie každý sa rád prechádza na jeseň a v zime).
Letné zvýšenie hladiny proteínu PER1, jedného z hlavných proteínov, ktoré riadia cirkadiánne rytmy, je už vysvetliteľné ťažšie – pokiaľ to nejako nesúvisí so zmenou denného svetla. Prinajmenšom je tu zrejmé, že sezónne hodiny a denné hodiny fungujú spoločne.
S príchodom zimy sa zvýšila hladina molekúl pôsobiacich proti vírusom – čo je opäť zrejmé. Okrem toho bolo viac molekúl spojených s vysokým krvným tlakom a vývojom akné.
Takéto zmeny v biochémii krvi môžu byť v skutočnosti spôsobené aj tým, že sa štúdie zúčastnili iba obyvatelia Kalifornie, a tam sú rozdiely v ročných obdobiach celkom vyrovnané. Autori štúdie na to však odpovedajú, že pozorované molekulárne prestavby priamo nezodpovedali zmenám počasia. Nech už je to akokoľvek, je dôležité, že sa hladina rôznych molekúl v našej krvi po celý rok mení. Medzi nimi sú markery rôznych chorôb a pri diagnostike je potrebné brať do úvahy ich možné výkyvy, aby sa zdravý človek omylom nestal chorým.
Predtým uskutočnené štúdie informovali o sezónnych hodinách v našej fyziológii: vtedy išlo o imunitné gény a prácu mozgu. Ako vidíme, ďalší výskum ukázal, že sezónne zmeny v organizme môžu byť oveľa rozsiahlejšie.
Kirill Stasevič
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info