V 20. rokoch 20. storočia fyzik Thomas Brown robil experimenty v laboratóriu profesora Paula Biefelda a objavil veľmi zaujímavý jav.
Experimentoval s Coolidgeovou trubicou a zistil, že keď bol prístroj s kladnou elektródou navrchu, hmotnosť prístroja sa zmenšila, zatiaľ čo s negatívnym nábojom vážil viac. Objavený jav ukázal, že elektrický kondenzátor je predpätý smerom ku kladnému pólu a pokračuje tak dlho, kým je prítomný náboj. Tento jav bol nazvaný Biefeld-Brownov efekt podľa dvoch vedcov, ktorí tento efekt objavili a ktorí vlastnili laboratórium. Na základe týchto poznatkov bol neskôr vyvinutý „Thomas Brown Gravitator“.
Z kurzu fyziky vieme, že všetky objekty na našej planéte podliehajú gravitácii, čo znamená, že efekt objavený Brownom je v rozpore s teóriou relativity. Ako je zariadenie v rozpore s Einsteinovou teóriou?
Jedná sa o druh vzduchového kondenzátora, na ktorom sú nainštalované dve elektródy, z ktorých jedna je vyrobená vo forme fólie, druhá vo forme tenkého drôtu. Vysoké napätie je aplikované cez drôty, elektrické pole vytvára silu, ktorá spôsobuje, že sa predmet pohybuje smerom k elektróde s malou plochou, čo spôsobuje, že predmet stúpa do vzduchu a začína sa vznášať. Takto sa prejavuje patentovaný Biefeld-Brown efekt, ale neskôr bol všetok vývoj klasifikovaný a dostupný až na začiatku tohto storočia.
Efekt v akcii vyzerá ako mágia. Je tiež známe, že americká armáda využívala Brownove úspechy, zatiaľ čo samotný vedec vylepšoval vynález počas svojho života, ale nie je možné zistiť, čo dosiahol – výskum bol prísne utajený a laboratórium bolo podrobené viacnásobným prehliadkam. Vedcov objav by sa mohol stať základom technológie, ktorá funguje zásadne odlišným spôsobom – využíva silu elektrogravitácie.
Okrem síl vznikajúcich vo vákuu sa do zemskej atmosféry pridáva množstvo zložiek zo vzduchu, urýchľujú sa ióny, takzvaný „iónový vietor“, ktorý podľa teoretických odhadov nie je väčší ako 20 %. Etymológia zostávajúcich zložiek je dnes nejasná.
Existuje predpoklad, že prostredie okolo nás by malo generovať silu, keď na toto prostredie pôsobí elektrické pole. To môže vysvetliť Biefeld-Brownov efekt. Dá sa povedať, že okolitý priestor nie je prázdny, ale môže reagovať na silné elektrické polia a zároveň meniť svoju štruktúru.
Užitočné zaťaženie takýchto predmetov môže byť až trojnásobkom hmotnosti samotného predmetu – to je veľmi vysoká vlastnosť. Energia potrebná na zdvíhanie je nízka, asi 1 gram na watt.
To naznačuje, že takéto zariadenia sa skutočne dajú použiť, sú mimoriadne účinné a nemajú žiadne pohyblivé časti, čo je veľmi dobré, pretože údržba je minimálna. Mimochodom, zariadenie funguje úplne ticho a náklady sú zanedbateľné. Vo vzťahu k planéte sa môžete pohybovať ľubovoľným smerom a ako viete, magnetické pole Zeme má veľmi špecifickú orientáciu. Elektrogravitačné zariadenia nie sú spojené s potenciálom planéty a tento princíp umožňuje aj vytváranie raketových motorov a ich pohyb vo vesmíre.
Keďže množstvo spotrebného materiálu je malé, je potrebné iba elektrické pole, ktoré možno získať zo solárneho poľa na obežnej dráhe. S takýmto motorom budete mať neobmedzený ťah v požadovanom smere.
Znie to neuveriteľne, ale výskumníci, ktorí veria v existenciu života na iných planétach, sú presvedčení, že medziplanetárne lode UFO sa pohybujú vďaka Biffeld-Brownovmu efektu. Či je to pravda alebo nie, je zatiaľ pre vedu neznáme…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info