Súčasná móda, ktorá odhaľuje ženské telo vedie k zániku európskej civilizácie. Dokonca na svojom území je nahradzovaná inými etnickými skupinami, u ktorých je zakázané aj čiastočné odhaľovanie ženského tela. Miesto Európanov zaberajú národy chrániace cudnosť a zahaľovanie ženského tela a tým chránia aj svojich mužov.
Módne zvýrazňovanie ženských predností, ktoré provokujú u mužov sexuálnu túžbu, je možné označiť, ako vytvorenie „sexuálneho stresu“. Vďaka nemu sa aktivuje zložitý komplex „sexuálneho odmietnutia“, ktorý kulminuje impotenciou a onkologickými ochoreniami. O tom píše známy lekár, vedec a akademik, Leonid Alexandrovič Kitaev-Smik, ktorý sa zúčastnil prípravy prvých sovietskych kozmonautov Jurija Gagarina a iných, člen Svetovej akadémie ekológie, vedecký pracovník Ruskej akadémie vied, vo svojej monografii „Psychológia stresu“ (2009).
Pre jasnosť a pochopenie fyziológie tohto procesu, dáva vedec príklad zo života zvierat. Samica vo svete zvierat hľadá inštinktívne najlepšieho samca, schopného splodiť životaschopného potomka a pritom odmieta horších samcov. Túžba u týchto stále zostáva, nie je uspokojená, ale potlačovaná. Obsah androgénov v ich krvi je zvýšený, to znamená onkologicky nebezpečný. U pravidelne odmietaného samca zvýšená úroveň androgénov spôsobuje rozvoj benígne zväčšenej prostaty a vo väčšine prípadov to vedie k sexuálnej impotencii. Vďaka tomuto mechanizmu sa vylučujú slabí samci z populácie a okrem toho, u niektorých z nich zväčšená prostata spôsobuje smrteľné onkologické ochorenia.
Vo vede sa momentálne hromadia dôkazy, že podobné procesy prebiehajú aj u ľudí. Tu sa môže skrývať vysvetlenie, prečo bohaté a rozvinuté národy západu vymierajú.
Za posledné desaťročie ochorenie benígnej hyperplázie prostaty a rakoviny prostaty ako epidémia postihuje mužov v krajinách európskej civilizácie. Začiatkom 21. storočia je už u 45 % mužov nájdený adenóm prostaty. Má ho polovica mužov nad 40 rokov. Americkí patológovia odhalili rakovinu prostaty u 80 % mužov, ktorí zomreli starší ako 60 rokov. Naopak, v moslimských krajinách nie je taký rast mužských onkologických ochorení aj napriek tomu, že európske západné krajiny majú medicínu na oveľa vyššej úrovni, rovnako aj vyššiu životnú úroveň.
V krajinách, kde dominuje konzumná spoločnosť, sa v posledných desaťročiach stalo normou módne oblečenie zdôrazňujúce ženské prednosti, inak povedané jazykom vedy, sekundárne pohlavné znaky. Každodenné dotieravé ženské bruchá a pupky, oblé obtiahnuté tvary a hlboké výstrihy. Z fyziologického hľadiska sú to všetko signály, ktoré vzbudzujú u mužov túžbu.
Sexuálne vzrušenie by malo viesť k súloži, taký je mechanizmus stanovený prírodou. Pokiaľ sa vzrušenie spúšťa často a bezvýsledne, prestáva byť realizované a vytláča sa do podvedomia. K častým pohľadom na ženskú krásu na uliciach, v kanceláriách, v mestskej doprave, si muži zvyknú a dokonca si ani nevšimnú svoje vzrušenie. Ale ponorené do podvedomia sexuálne vzrušenie mužov pokračuje dávkovaním do krvi androgény, ale už nie v onkologicko bezpečnom množstve, ale s karcinogénnou dávkou. Aktivuje sa evolučný mechanizmus „odstránenia slabých samcov z populácie“.
V priemere mestský obyvateľ vidí také signály 100 až 200 krát za deň. Výsledkom je, že často vzrušený, ale neuspokojený muž, dostáva do organizmu silnú karcinogénnu zničujúcu dávku, ktorá vedie k onkologickému výsledku.
„Mnohé ženy 21. storočia doslova kopú hroby zdraviu mužov svojimi odhalenými nohami a hlbokými výstrihmi. Každá krásavica, ktorá ide na rande v krátkej sukni, robí iba jedného šťastným a desiatich ďalších invalidmi. Striptérky je možné všeobecne nazvať „zbraňou hromadného ničenia“, ktoré prevrátilo západnú civilizáciu v spoločnosť chorých mužov.“ Hovorí L.A. Kitaev-Smik.
Zdravé národy sú tie, ktoré žijú v súlade s tradičnými hodnotami svojich predkov. Predovšetkým sú to moslimské národy, ale takými boli aj predkovia Slovanov. U všetkých ruských národností, ešte v 19. storočí, ženský odev pokrýval telo priestrannými šatmi, dlhými sukňami a rôznymi druhmi krojov. Tieto šaty boli svetlé, slávnostné, mnohofarebné. Zdobili ženy a priťahovali mužov, ale bez erotických výziev. Nikde neobopínali postavu a v žiadnom prípade hrudník.
Pokiaľ si všimneme staré fresky, ikony, portréty dám z minulých storočí, uvidíme kultúru cudného krásneho ženského oblečenia. Zachovávaním cudnosti a pokrytím svojich žien spoločnosť chránila zdravie svojich mužov. Dnes je potrebné nájsť vhodný kompromis módneho s tradičným a obnoviť optimálny pomer krásy a zdravia. Taktiež pochopiť skutočný účel oblečenia.