V súčasnosti pri rastúcom výbere vzdelávacích hračiek a metodík znie pre mnohých rodičov fráza: „Život bez hračiek,“ šialene. Myšlienku „Život bez hračiek“ otestovali v materských školách a výsledok bol zaujímavý. Deti prichádzali oveľa menej do konfrontácie medzi sebou a oveľa menej sa nudili. Bez hračiek deti začali byť oveľa aktívnejšie a začali vymýšľať nové nápady pre hry. Zamestnali kreatívne obrazné myslenie a premenili na hračky obyčajné predmety, ktoré boli poruke. Stôl, stoličky, taburetky, vankúše, osušky, atď., sa stali cenné veci pre hry.
A čo je najdôležitejšie, deti sa stali pre seba navzájom dôležité. Hodnota partnerov pre hru neuveriteľne narástla. Pedagogické pracovníčky materských škôl, v ktorých sa vykonal experiment potvrdili, že počas „dovolenky pre hračky“, sa deti spolu rozprávajú s veľkým záujmom, ich vzťahy sa stávajú viac kamarátske a prechádzajú na vyššiu úroveň, ktorú možno nazvať partnerskou spoluprácou. Vďaka čomu sa ich hry stávajú viac rozumnými a so zmyslom. Dôsledkom toho sa deti cítia istejšie a rozhodne.
Výsledky boli tak očividné, že rodičia prijali túto myšlienku a začali doma organizovať „víkendy bez hračiek“. Po ukončení experimentu sa detí opýtali, čo im chýbalo a oni menovali väčšinou kocky, skladačky a bábky. To znamená hračky, ktoré vyžadujú aktívne a tvorivé myslenie dieťaťa. Na nudu sa nesťažovalo žiadne dieťa.
Každé dieťa má od narodenia obrazné myslenie a fantáziu. Tieto a iné dary sa rozvíjajú a odkrývajú slobodne bez zvonku implementovaných obrazov ako sú súčasné hračky. Všetko je jednoduché, dieťa prejaví viac fantázie a vynaliezavosti v hre, keď robí koníka z paličky a nie, keď dostane stádo krásnych koní z fabriky.
Rovnako ako inde, obraz diela sa vyvíja postupne. Túžba duše (túžba a želanie robiť práve toto), komunikácia s vedomím (aký výsledok chcem dosiahnuť, zadávam si úlohu), pocity (dohodneme sa sami so sebou, získame súhlas pocitov na úlohu, ktorú chceme dosiahnuť). Ďalej konkrétna materializácia (postupujeme krok za krokom a realizujeme vytvorený obraz).
Akékoľvek pokusy učiť písať alebo kresliť pomocou elektronických prístrojov a obrazových editorov brzdia rozvoj tvorivého potenciálu dieťaťa. Keď ruka necíti ceruzku na papieri, myseľ ochabuje, to potvrdili architekti, umelci aj dizajnéri. Rovnako je to aj s hračkami, keď sa deti hrajú v prírode s paličkami, kameňmi, gaštanmi a inými podobnými vecami. Myšlienka „prázdniny pre hračky“ je dôvod pre dospelých uvedomiť si, že deti, aby sa mohli zahrať, majú všetko potrebné pre hru vo svojom vnútri…
