Nikolaj Aleksandrovič Morozov (1854 – 1946) – ruský revolucionár, výnimočný vedec, čestný člen Akadémie vied ZSSR. Člen Čajkovského kruhu Zem a sloboda a výkonného výboru Narodnaja Volja. Bol účastníkom pokusov o atentát na ruského
„V prvom rade sa väčšina prvotných zdrojov nenachádza v rukopisoch nikde na Zemi. Existujú iba tlačené knihy, ktoré sa objavili vo svete po roku 1450 a z nich vieme, že v stredoveku zostali rukopisy
„Pri štúdiu procesov prebiehajúcich na Zemi je potrebné nielen poznať všetky zákonitosti javového sveta, ale aj vedieť analyzovať minulé udalosti a identifikovať súvislosti medzi nimi… Môžeme veriť všetkému, čo nám dnes veda predložila, ale
Vo všetkom sa chcem dostať k samotnej podstate. Dnes najväčšiu rezonanciu nezískavajú tie myšlienky, ktoré sa blyštia ako reklamné záblesky pred maximálnym počtom ľudí, ale tie, ktoré umožňujú každému vyjadriť sa pred rovnako zmýšľajúcimi
Treba poznamenať, že Scaliger-Petavius chronológia, akceptovaná v oficiálnej historickej vede ako „konečná pravda“, v skutočnosti nie je dokázanou pravdou, ale iba jednou z verzií – hypotéz slepo akceptovaných v rámci chronológie ľudských dejín. A nie
Pomerne často počuť od najatých rečníkov parazitov a ľudí, ktorí slepo veria učebniciam, že vraj „pred nami nič nie je skryté“. Existuje však veľa dôkazov o tom, že artefakty, ktoré nezapadajú do pseudohistorických mýtov
V zime 1942 bol do jedného z peších práporov, ktoré bojovali proti Nemcom na Volchovskom fronte, vyslaný nový ostreľovač. Ukázalo sa, že to bol svetoznámy vedec Nikolaj Morozov. V tej dobe mal akademik 87 rokov!
V apríli 1948 smerovali na severný pól tri lietadlá, ktoré štartovali z ruského ostrova Kotelnij. Veteráni „papanínskej epopeje“ (prvá sovietska vedecká expedícia „Severný pól-1“ na odtrhnutej ľadovej kryhe v Severnom ľadovom oceáne v roku
Novou hrozbou pre sibírsku tajgu už nie sú požiare, ale bakteriálna choroba, ktorá zachvátila symbol Sibíri a tou je borovica limba sibírska, nazývaná tiež sibírsky céder. Vysoký a štíhly strom, ktorý prežil požiare a extrémne klimatické podmienky,
Nikolaj Aleksandrovič Morozov (1854 – 1946) – ruský revolucionár, výnimočný vedec, čestný člen Akadémie vied ZSSR. Člen Čajkovského kruhu Zem a sloboda a výkonného výboru Narodnaja Volja. Bol účastníkom pokusov o atentát na ruského
„V prvom rade sa väčšina prvotných zdrojov nenachádza v rukopisoch nikde na Zemi. Existujú iba tlačené knihy, ktoré sa objavili vo svete po roku 1450 a z nich vieme, že v stredoveku zostali rukopisy
„Pri štúdiu procesov prebiehajúcich na Zemi je potrebné nielen poznať všetky zákonitosti javového sveta, ale aj vedieť analyzovať minulé udalosti a identifikovať súvislosti medzi nimi… Môžeme veriť všetkému, čo nám dnes veda predložila, ale
Vo všetkom sa chcem dostať k samotnej podstate. Dnes najväčšiu rezonanciu nezískavajú tie myšlienky, ktoré sa blyštia ako reklamné záblesky pred maximálnym počtom ľudí, ale tie, ktoré umožňujú každému vyjadriť sa pred rovnako zmýšľajúcimi
Treba poznamenať, že Scaliger-Petavius chronológia, akceptovaná v oficiálnej historickej vede ako „konečná pravda“, v skutočnosti nie je dokázanou pravdou, ale iba jednou z verzií – hypotéz slepo akceptovaných v rámci chronológie ľudských dejín. A nie
Pomerne často počuť od najatých rečníkov parazitov a ľudí, ktorí slepo veria učebniciam, že vraj „pred nami nič nie je skryté“. Existuje však veľa dôkazov o tom, že artefakty, ktoré nezapadajú do pseudohistorických mýtov
V zime 1942 bol do jedného z peších práporov, ktoré bojovali proti Nemcom na Volchovskom fronte, vyslaný nový ostreľovač. Ukázalo sa, že to bol svetoznámy vedec Nikolaj Morozov. V tej dobe mal akademik 87 rokov!
V apríli 1948 smerovali na severný pól tri lietadlá, ktoré štartovali z ruského ostrova Kotelnij. Veteráni „papanínskej epopeje“ (prvá sovietska vedecká expedícia „Severný pól-1“ na odtrhnutej ľadovej kryhe v Severnom ľadovom oceáne v roku
Novou hrozbou pre sibírsku tajgu už nie sú požiare, ale bakteriálna choroba, ktorá zachvátila symbol Sibíri a tou je borovica limba sibírska, nazývaná tiež sibírsky céder. Vysoký a štíhly strom, ktorý prežil požiare a extrémne klimatické podmienky,
čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.
