„Japonci žijú dlhšie, pretože jedia veľa rýb a ešte preto, že žijú doma, tam, kde sa narodili a jedia to, čo jedli ich predkovia,“ hovorí Dr. Valerij Bacevič z Vedecko-výskumného inštitútu antropológie v Moskve, ktorý sa zúčastnil mnohých výskumov a štúdií na témy: antropoekológia, adaptácia populácií, röntgenoantropológia, rýchlosť ontogenézy.
„Ukazuje sa, že čím lepšie a pohodlnejšie žijeme, tým horšie pre naše zdravie. Reálny príklad. Nedávno sme sa vrátili z expedície z Altaja. Od začiatku sedemdesiatych rokov študujeme populáciu Strednej Ázie, jej adaptáciu k rôznym podmienkam. Skúmali sme 800 detí 200 km od Gorno-Altajska. O výsledkoch je ešte predčasne hovoriť, ale prvé výsledky sú pôsobivé. Deti sa stali väčšími a dospievajú skôr. Mnohí študenti trpia obezitou. Tuk stimuluje zrýchlené tempo vývoja (celý rad pohlavných hormónov má tukový základ). Obyvateľstvo, ktoré sa po stáročia zaoberalo chovom dobytka, fyzickou záťažou a mäsovo-mliečnou štruktúrou jedla, bolo adaptované k špecifickému spôsobu života, ktorý zrazu nahradil tieto tradície. Vo výsledku je organizmus v šoku, čo vedie k skorému výskytu chorôb dospelých a nakoniec k predčasnému starnutiu.“
A genetika? Dlhovekosť sa nededí?
Genetika hrá svoju úlohu v dĺžke života, ale nie rozhodujúcu. Napríklad, v osemdesiatych rokoch bola dĺžka života vysoká a v deväťdesiatych sa výrazne prepadla. Ale genetika sa predsa nezmenila. Obmedzenie konzumácie alkoholu Gorbačovom priviedlo k zvýšeniu dĺžky života v určitom štádiu. V súčasnosti sa muži v Rusku dožívajú v priemere cez 60 rokov a ženy žijú o 12 rokov dlhšie. Taký veľký rozdiel nie je nikde na svete. Záver znie, že sociálny aspekt je výraznejší ako genetika.
Z toho vychádza, že civilizácia je zlo?
Civilizácia sama o sebe nie je zlo, ale veľmi rýchlo mení náš obvyklý spôsob života. Vlastníctvo bytu, auta a ďalších vecí, to nie je potrebnosť nášho organizmu. V niektorých oblastiach žijú ľudia dlho a šťastne bez jácht, lietadiel, atď. Dokonca aj zdravotná starostlivosť tam nie je na vysokej úrovni. Jednoducho povedané, oni nebývajú chorí, pretože žijú podľa tradícií svojich predkov. Áno, medicína je blaho, ale existuje aj iné blaho, a to je zdravý človek, ktorý nepotrebuje lekárov. Pokiaľ je jeho spôsob života v súlade s jeho biologickými vlastnosťami (obvyklé prostredie, jedlo, spoločenstvo), tak žije dlho.
Je známe, že izraelská medicína je jedna z najlepších na svete, ale tempo starnutia obyvateľstva je vyššie ako u okolitého arabského obyvateľstva, pretože Izrael je nová krajina skladajúca sa z prisťahovalcov a adaptácia si vyžaduje desiatky až stovky generácií.
Zostali v našej krajine také oázy, kde obyvateľstvo starne pomalšie a žije dlhšie?
Medzi Slovanmi je najnižšie tempo starnutia zaznamenané v Bielorusku v Mogilevskej oblasti. Pokiaľ zoberieme neslovanské obyvateľstvo, tak je pomalé starnutie pozorované u domorodého obyvateľstva Kolského polostrova. Pričom, čím ďalej sa osídlenie nachádza od pobrežia a civilizácie, tým pomalší je proces starnutia. Veľa dlhožijúcich je medzi obyvateľmi z horských oblastí Abcházie. A napríklad u Rusov z osady Ivanovka v Azerbajdžane, ktorí sa tu usadili pred viac ako 200 rokmi, je pozorované veľmi rýchle tempo starnutia bez ohľadu na to, že ruskí prisťahovalci tu zorganizovali krásny kolchoz a žili v dostatku, ale starli rýchlo. Plná adaptácia neprebehla ani za 200 rokov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info