Breza: Vedľa nej rastú zle prakticky všetky stromy. Časom začínajú mať choroby a chradnú.
Smrek: Tiež sa pri ňom nedarí mnohým kultúram, okrem ihličnatých a vresovcovitých (čučoriedky, rododendrony, zemolez a iné).
Jabloň: Je veľmi flexibilná, preto sa vedľa nej cítia dobre mnohé kultúry, čo nie je vždy prospešné pre jabloň. Ona sa cíti dobre, pokiaľ neďaleko od nej rastie napríklad lipa, topoľ, javor, dub, hruška, slivka, dula. Jabloň utláčajú kalina, čerešňa, zlatá ríbezľa, orgován.
Hruška: Dobre sa cíti spolu s jabloňou, červenou jarabinou, hruškou. Utláčajú ju čerešňa, slivka, kalina, zlatá ríbezľa, orgován.
Ruža: Najradšej rastie sama, ale svojim susedom neškodí.
Vlašské orechy a lieskové orechy: Krásni egoisti, ktorí ľúbia iba seba a vytláčajú akúkoľvek inú kultúru. Dokonca aj tolerantná čierna jarabina a kalina chradnú pod nimi.
Pajazmín, ruža, orgován, pagaštan, dráč a jedľa: Výrazne potláčajú hrušky a jablone.
Višňa: Páči sa jej rásť spolu s inými višňami, čerešňami, jabloňou a vinohradom. Nemá rada čiernu ríbezľu.
Slivka: Nemá rada v susedstve hrušky. Radšej uprednostňuje čierne ríbezľe a jabloňe.
Malina: Neznáša sa s červenými ríbezľami.
Ak sa zrazu ukázalo, že ste posadili vedľa seba nezlučiteľné kultúry, neponáhľajte sa ich odstrániť, ale vynaložte úsilie, aby sa spriatelili.
Napríklad, malina a jahoda sú nešťastné susedky nie kvôli energetike, ale pretože majú spoločných škodcov. V zásade to nie je tak zlé, iba fázy rastu u nich nie sú identické.
Breza nie je zlý strom, iba jednoducho jej povrchový výkonný koreňový systém prekoná iné kultúry v závode o vodu a živiny. Pre priateľstvo s inými susedmi navŕtajte vrty asi 40 cm hlboké a doplňte tam živiny, vodu a vedľajšie kultúry prestanú chradnúť.
Pod orechom je možné zasadiť plodiny, ktoré majú radi tieň a alkaloidy z koreňov orecha, ale iba pokiaľ nie ste lenivý, každú jeseň starostlivo zbierať listy a odstrániť ich, pretože obsahujú vysoký obsah silíc.
Smrek okysľuje pôdu, ale na alkalických pôdach môže byť prínosom.
Mnohé rastliny sa chránia navzájom. Je napríklad známe, že na spodných vetvách jabloní nebýva škodcov, pokiaľ v blízkosti rastie kôpor, paradajky a iné fytocidy. Tiež sa zistilo, že pokiaľ je v sade v medziradoch vysadená kukurica, škodcov je na oboch kultúrach menej. Ešte výraznejší je tento efekt pri vysadení konope siatej, rastliny s vysoko fytocidným účinkom.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info