Kozáci charakterniki, od slova chara – energetické centrum človeka, sú profesionálni vojaci so schopnosťou ovládať toky zemských a kozmických energií, koncentrovať ich v sebe a tým násobiť svoj potenciál. Vojenské jednotky charakternikov vytvárali bojového ducha, je to silný egregor z myslí a pocitov stovky energeticky silných ľudí, tvorený silou vôľe, ktorý pôsobí na nepriateľa aj na diaľku. Veľakrát sa v poľských a tureckých kronikách spomína, že vojaci pripravený napadnúť ruské územie sa z nepochopiteľných príčin otočili a odišli preč.
Taktika bojovej hypnózy, ktorá je porovnateľná s modernými elitnými špeciálnymi jednotkami a príklady jej používania, je zobrazená a opísaná v mnohých „bylinách“ a kozáckych eposoch. Napríklad, v potýčkach medzi Poliakmi a Rusmi sú registrované prípady, keď skupinka kozákov prenasledovaná Poliakmi rozostavila v stepi do kruhu okolo seba kopije a vošla do psycho-energetického stavu. Poliaci na ich mieste videli iba dubový háj a išli ďalej. Vplyv na diaľku sa využíval aj pri potrebe sa chrániť pri oddychu. Tábor sa obklopil kopijami charakternikov a nepriateľ videl na mieste tábora iba husté rákosie.
Zaujímavá schopnosť v napodobňovaní rôznych zvukov sa tiež používala ako prostriedok komunikácie, ktorá nepriťahuje pozornosť. Charakterniki mali schopnosť vyrábať aj „kriki pasce“. Zobrali rákosie, namáčali ho do vody a vosku a potom kričali do neho. Vosk v procese tuhnutia zaznamenal do seba zvuk. Potom rákosie roztrúsili po stepi. Večer alebo skoro ráno, keď na rákosie stupil kôň nepriateľa a rozľahol sa krik, kozáci na stráži boli varovaní pred nepriateľom.
Objektom vplyvu na diaľku mohli byť aj zvieratá, čo využívali kozáci pri vzájomnom porozumení so zvieratami. Príkladom môže byť známa legenda kozáka charakternika Ivana Bogúna, ktorý previedol celé svoje vojsko v noci cez poľský tábor tak, že ani jeden nepriateľský pes nezaštekal, ani kone sa neozvali.
Kozáci poznali možnosti akéhokoľvek materiálu (kameň, voda, kov) niesť informáciu, vrátene emočnej a využívali tieto znalosti vo vojenskom remesle. Príkladom sú legendárni zaklínači nábojov. Schopnosť „naprogramovať“ silnú správu do náboja s presnou dráhou letu a zručnosť streľby, sa stala základom legiend o kozáckych strelcoch, ktorí strieľali plameň sviečky z obrovských vzdialeností. Martin Belský opisuje v svojej „Kronike“ bitku Ivana Podkovi s moldavským pánom Petrom z Jassami v roku 1577 a spomína, že medzi záporožskými kozákmi bol jeden, čo programoval náboje s rôznymi vlastnosťami. Neuveriteľné veci ovládal aj známy ataman Ivan Sirko, plukovník Semjon Palij alebo ataman Zacharij Čepiga.
Kozákov charakternikov často nazývali aj čarodejmi, koldúnami alebo „zamoročnikami“, pretože boli schopný na nepriateľa spustiť hmlu alebo spánok. Vedeli pri rozhovore s nepriateľom použiť určité slová, ktoré dostali protivníka do rôznych psychických stavov, od šialenstva, strachu až do paniky. V knihe „Národné pamäti Záporožia“ sa spomína, že charakterniki mohli vsugerovať protivníkovi aj rôzne videnia a predstavy. Novickij spomína prípad bitky Turkov s ruským vojskom, ktorému prichádza na pomoc záporožský charakternik koldun. Výsledkom bolo, že Turci porúbali jeden druhého.
Ďalšou mimoriadnou schopnosťou charakternikov bola schopnosť vojsť – „vteliť“ sa do nepriateľa, alebo premeniť sa na vlkov. Na tomto základe vzniká aj veľa legiend o vlkolakoch, ľudí premieňajúcich sa na vlkov. Na Ukrajine boli tieto príbehy živé ešte do nedávnych čias. Toto popisuje aj Gerodot v známej „histórii“, kde sa spomínajú zvyky skífskeho národa Nevrov a ich schopnosť premieňať sa na vlkov. Schopnosť premeniť sa na psa pripisujú aj atamanovi Sirkovi.
Charakterniki využívali aj schopnosť pomocou špeciálnych „vercadel“ (zrkadiel) vidieť na míle ďaleko okolo seba a poznať plány nepriateľa. Charakterniki – znachari zasa dokázali pomocou zaklínadiel rýchlo vyliečiť a zaceliť rany od guliek, šablí, ale aj od uhryznutia koňom, hadom, atď., alebo zastaviť krvácanie.
Veľa týchto schopností sa aj dnes odovzdávajú z pokolenia na pokolenie v rodinách kozákov charakternikov. Špeciálne jednotky v Rusku sa učia schopnosti bezkontaktného boja alebo schopnosť pomocou ochranného energetického poľa vychýliť letiaci náboj. Bežný súčasný človek si ani nevie predstaviť, aké schopnosti má každý človek na dosah a hlavne keď ich má ešte vo svojej genetickej výbave od svojich veľkolepých predkov.
