Docent Ústavu svetových dejín Fakulty archívov historického a architektonického inštitútu Roman Valerevič Zarapin, kandidát historických vied, vysvetľuje:
„Tradične sa predpokladá, že pitie vína a vinárstvo bolo charakteristickým rysom kultúry starovekého Grécka a starovekého Ríma. Všetci veria, že starí Gréci pili víno a dokonca aj deti napájali vínom. V skutočnosti sa ale súčasná historická veda k tomu nestavia jednoznačne.
Pre nás je víno alkoholický nápoj s určitým stupňom. Kým pre Grékov bolo víno v prvom rade hroznová šťava, ktorú riedili s vodou. Existovali rôzne proporcie miešania. Minimálny pomer bol 1 : 3, to znamená jedna časť vína a tri časti vody. Pokiaľ si vezmeme oveľa staršie archívne spisy, tak uvidíme pomer 1 : 5, 1 : 9 a dokonca aj 1 : 20.
Technológiu výroby vína prvýkrát popísal grécky básnik Hesiod na úsvite gréckej kultúry. Poukázal na to, že je potrebné najprv hrozno nechať nejakú dobu na slnku, potom nejakú dobu v tieni, až potom je možné hrozno lisovať. Podľa zistení, oni nazývali vínom vylisovanú šťavu z hrozna, ktorú je možné uchovávať určitý čas. Z gréckej kultúry zatiaľ nevieme ako dlho vedeli uchovávať šťavu bez fermentácie, alebo kvasenia. Ale pokiaľ ide o Rímsku ríšu, s istotou vieme, že objavili spôsob dlhodobého uchovávania hroznovej šťavy cestou dosiahnutia bodu varu.
Slávny agronóm, odborník na poľnohospodárstvo, antický vedec Kollumel, ešte v I. storočí písal o tom, že je nevyhnutné prevariť hroznovú šťavu a také víno sa bude dať uchovávať dlhú dobu.
Skrátka vieme, že pre starých Grékov a Rimanov bola čerstvá hroznová šťava vínom.”
Jaroslav Kovalevskij „História jedného podvodu“