Viktor Schauberger (1885-1958) bol jednoduchý lesník, ktorý uskutočnil prelomové objavy XX. storočia a svojou technológiou odhalil ľudstvu úplne nové zdroje energie, aj preto jeho objavy dlhodobo zatajovali. Pred viac ako 60 rokmi tento výnimočný muž ukázal, ako je možné čistiť našu vodu prirodzeným spôsobom a ako využiť jej nesmiernu silu.
Celý svoj život Viktor Schauberger pozoroval harmóniu vody a lesa. Chápal, že bez lesa nebude čoskoro ani voda. Videl tam, kde sa narodil, nedotknuté horské potoky, ich pôdny podklad bol porastený machom a ani pri najsilnejších zrážkach nikdy nevyšli z brehov. Ale keď sa les začal ťažiť, ako prvé na to reagovali potoky: zostali zanedbané, mach z pôdy sa odplavil, koryto potoka zostalo znečistené a začalo sa zanášať odpadom a ílom. Teplota vody sa zvýšila, pretože nebol nablízku les a jeho blahodárny tieň. Následne sa korytá potokov a riek narušili a brehy začala ničiť erózia. Silné zrážky a topenie snehu viedli k záplavám.
Z toho dôvodu sa začali budovať konštrukcie na spevnenie brehov z kameňa a betónu. Tieto stavby vyrovnali vodné toky a uväznili ich akoby do korzetu. Voda nemôže slobodne prúdiť a víriť, preto sa neustále snaží zničiť betónový – kamenný korzet a dostať sa von z umelého koryta, čo spôsobuje obrovské náklady.
Koncom 20-tych rokov Schauberger začal bojovať s plošným odlesňovaním a stavbami na spevnenie potokov. Presviedčal, že z lesa je možné ťažiť iba percentá. Vedel, že voda sa vždy snaží obnoviť svoju rovnováhu a rieka sama môže napraviť svoje koryto, pokiaľ sa jej dovolí prúdiť prirodzeným spôsobom.
V rokoch 1929 a 1939 požiadal o patenty určené na kontrolu horských potokov a reguláciu riek, podľa ktorých pomocou nainštalovaných brzdiacich prvkov v určitých miestach sa os toku rieky smerovala do stredu (vtedy prúd vody nerozmýval dno, alebo sa neusádzalo bahno). Schauberger tiež vyvinul metódu miešania teplých povrchových vôd s chladnými podzemnými vodami, aby v danom okamihu vyrovnal teplotu vody a vzduchu. Vedel, že teplota vody má vplyv na správanie toku rieky.
Tragickým príkladom je vo Švajčiarsku prameniaca a umierajúca rieka Rýn, ktorá bola kedysi tichou mohutnou riekou s krištáľovo čistou vodou. Keď švajčiarske vedenie začalo ťažiť les v hornom toku Rýna, tak narušili jeho rovnováhu a začalo rieku zanášať bahno. Pre zvýšenie jeho prietoku ho začali vyrovnávať, následkom čoho sa bahno a íl premiestnili na jeho dolný tok a preto ho vyrovnali aj tam. Nakoniec bola celá rieka rovná a začala sa priebežne zanášať bahnom. Dôvodom bola ťažba lesa a strata možnosti ochladzovania (v dôsledku vyparovania v korunách stromov je teplo čerpané z koreňového systému a les chladí pôdu a podzemnú vodu). Zrážky nemohli byť absorbované pôdou a prúdili rovno do rieky, čo spôsobilo záplavy.
Pre „látkovú výmenu“ vody je podľa Schaubergera dôležitý nielen harmonický súlad laminárneho a turbulentného prúdu, ale aj pozitívna zmeny teploty. Tým mal na mysli priblíženie teploty vody k 4 stupňom Celzia. Pri tejto teplote a zároveň cykloidnom špirálovom pohybe (vír) sa energia vody zvyšuje a voda sa stáva sviežou, živou, to znamená, že vďaka „emulzii“ sa vytvára „nová“ voda, v ktorej sa kyslík rozpúšťa vodíkom. Pri zmene teploty vody nad 4 stupne Celsia dochádza k poklesu energie vody, voda stráca vztlak a objavujú sa v nej patogénne zárodky.
Schauberger opísal kolobeh vody ako cirkuluje medzi oblohou a hlbinami zeme. Dôležitým spojivom medzi nimi je les, ktorý kvôli odparovaniu cez koruny stromov odoberá z pôdy teplo. Takéto ochladenie umožňuje podzemnej vode dostať sa nahor (najmä v suchom období), podľa Archimeda sa teplejšie vodné masy nemôžu nachádzať pod chladnými.
Pokiaľ sa les vyťaží, tak sa vyrúbaná plocha nahrieva pod priamym slnečným svitom a podzemná voda spolu so živnými soľami zostupuje do hĺbky, kde je mimo dosah koreňov rastlín a následne vysychajú aj pramene. Preto Schauberger nazýval les kolískou vody.
Viktor Schauberger bol tiež proti používaniu podzemnej vody, ktorá sa čerpá pomocou čerpadiel. Podľa neho je táto „podzemná voda“ ešte nezrelá, aby mohla byť používaná ako pitná voda. Ona potrebuje ešte ležať hlboko v podzemí. Iba voda, ktorá sama vychádza na povrch, to znamená voda z prameňa, je dostatočne zrelá, pretože prešla celý vývojový cyklus.
Viktor Schauberger na základe pozorovania prírody a prirodzeného prúdenia a vlastností vody objavil mnoho fantastických objavov a nových vlastností vody, na základe ktorých skonštruoval motory na vodu, elektrické generátory na voľnú energiu, medicínske prístroje, stavebné konštrukčné vynálezy, zlepšenia na zvýšenie úrodnosti pôdy, atď.
Podrobne si môžete o tomto výnimočnom človeku a jeho prínosných objavoch prečítať v knihe: