Vedci zaoberajúci sa genetikou z Cornellskej univerzity zistili, že z celého ľudstva sú Európania najmenej prispôsobení vegetariánstvu. Chýbajú im určité gény, ktoré pomáhajú získavať potrebné látky z potravín rastlinného pôvodu. Správa z výskumu bola publikovaná v časopise Molecular Biology and Evolution.
Je známe, že polynenasýtené mastné kyseliny sú životne dôležité pre organizmus, sú súčasťou bunkových membrán a signálnych molekúl. Mačky, psy a ľudia, ktorých strava sa skladá aj z mäsa, ich získavajú priamo z potravy. Avšak vegetariáni sú nútení získavať polynenasýtené mastné kyseliny z rastlinných prekurzorov ako je napríklad omega-3 a omega-6.
V tom ľuďom pomáhajú gény, v ktorých sú zakódované proteíny FADS1 a FADS2, ktoré vedia pridať do molekúl mastných kyselín doplniteľné dvojité väzby. Vedci zistili, že existuje zvláštny druh alely génu FADS2, ktorá robí jeho činnosť ešte efektívnejšou. Tento druh, ktorí vedci nazvali „rs66698963“ je dlhší od normálneho o 22 párov nukleotidových báz.
Vedci najprv analyzovali genómy 234 Indov, ktorí sa tradične stravujú rastlinnou stravou a 311 bežných Američanov. Ukázalo sa, že vegetariánska alela je prítomná u 68 % Indov a iba u 18 % Američanov. Vedci potom využili základňu dát Genomes Project, aby zistili, aká je situácia s génom FADS2 u ľudí z iných častí sveta.
Boli spracované genómy 1000 jedincov. Bolo zistené, že alela rs66698963 je prítomná u 70 % obyvateľov Južnej Ázie, ktorých tradičná strava sa skladá z ryže, 53 % obyvateľov Afriky, 29 % obyvateľov Východnej Ázie a iba u 17 % Európanov. Taká nízka prítomnosť vegetariánskej alely u európskych národov je pravdepodobne spojená s tým, že potrava predkov zahŕňala dostatok mlieka a mäsa.
Výsledky výskumu v najlepšom prípade ukazujú, že iba jeden z piatich Európanov je prispôsobený k vegetariánstvu. Ostatní budú trpieť nedostatkom polynenasýtených mastných kyselín, čo má obzvlášť negatívny vplyv na prácu mozgu.