Pojem Community Garden – Kolektívna záhrada sa rozšíril hlavne počas veľkej depresie v USA. Práve vtedy začala vláda vydeľovať občanom pôdu, záhradné náradie, semená a sadenice. V tej dobe krízy a nedostatku finančných prostriedkov toto opatrenie pomohlo ľuďom nielen na psychickej úrovni, ale mnohých jednoducho zachránilo pred hladom. Prešli roky, aj kríza, ale popularita záhrad neklesla, pretože v dnešnej dobe, keď veľkovýroba maximálne využíva chémiu – pesticídy, herbicídy, insekticídy, umelé hnojivá, atď., je pestovanie svojich čistých potravín otázkou zdravia a života.
V Maďarsku popularita kolektívnych záhrad v posledných rokoch tiež stúpa. Iniciátorom tejto myšlienky v Maďarsku je učiteľ na univerzite v Budapešti. Gábor Rosta a zároveň prezident Urban Gardens Association. Gábor hovorí, že práve dnes sú v Maďarsku organické potraviny a veci vytvorené svojimi rukami hlavným trendom, preto nájsť podobne zmýšľajúcich ľudí nebolo ťažké.
Jeho cieľom v tomto projekte nie je len túžba naučiť ľudí vytvárať krásne veci, ale dať im aj možnosť jesť ekologicky čisté potraviny bez toho, aby opustili mesto a naučiť ich komunikovať. Gábor je presvedčený, že dnes sú ľudia „uväznený“ vo svojich bytoch, kde často nepoznajú svojich susedov a všetka komunikácia sa zredukovala na rozhovory s kolegami v práci, alebo v kruhu svojej rodiny. Vytvorenie kolektívnych, alebo komunitných záhrad umožňuje ľuďom, aby sa zapojili do rovnakého projektu, vymieňali si skúsenosti a nadväzovali nové známosti.
Po organizačnej stránke bolo všetko jednoduchšie, ako si myslel organizátor. Na kolektívne záhrady sa využívajú malé priestranstvá, ktoré sa nachádzajú takmer v každej obytnej zóne. Tvorbou dizajnu sa zaoberajú študenti Corvinus University of Budapest, do financovania je zapojené vedenie mesta a samotnou tvorbou záhrad sa zaoberajú obyvatelia mesta.
Na vytvorenie záhonov sa využíva lacné surové rezivo, rôzne plastové diely dostávajú druhú možnosť života, keď sa premieňajú na záhradný nábytok. Priestor medzi záhonmi sa vypĺňa kôrou, alebo bielou kamennou drťou. Najdrahšou záležitosťou sa ukázalo oplotenie priestoru a vŕtanie studní na zabezpečenie závlahy. Ale tu na pomoc Gáborovi a jeho kolegom prišli miestne úrady. Po 18 mesiacoch je záhrada pripravená a kto sa chce zúčastniť projektu, zaplatí symbolických 10 eur – niečo ako forma nájmu a môže sa venovať svojmu záhonu.
Raz mesačne sa v kolektívnej záhrade zídu všetci účastníci projektu a riešia sa existujúce problémy. Často organizujú aj spoločné prechádzky, pretože myšlienka Gábora sa podarila a mnohí ľudia sa spriatelili, alebo sa stali životnými partnermi. Miestne úrady sa inšpirovali a začali prideľovať školám neveľké parcely, kde si študenti spolu s učiteľmi pestujú zeleninu. Týmto spôsobom ukazujú deťom v praxi, ako rastie mrkva, zemiaky a vytvárajú v nich vzťah k prírode a pôde.
Každá fáza vývoja spoločnosti sa nezaobíde bez popretia minulosti, to čo sa včera zdalo úzkoprsé, tak si v dnešnej realite získava uznanie. Maďarsko sa vracia k svojim koreňom, k tomu, čo bolo v tejto krajine veľmi obľúbené a rozvinuté, aj keď v menšej skupine obyvateľstva boli súkromné záhrady a záhradnícke spoločnosti stále veľmi obľúbené.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info