Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: dejiny Slovanov

Zničenie Veľkej Tartárie

veliktartariyaOdpoveď Nikolaja Levašova zo stretnutia s čitateľmi kníh:

Otázka: Na jednej z konferencií bolo zmienené, že od roku 1812 do roku 1925 prebiehali v Rusku katastrofické udalosti, pri ktorých zmizlo väčšie množstvo ľudí.

„Určite. Ide o to, že ten, kto pripravil túto správu, by mal plne vysvetliť tieto udalosti, aby vznikol komplexný obraz. Na predchádzajúcich stretnutiach s čitateľmi som priniesol trojdielnu encyklopédiu Britannica, kde sa do roku 1775 Ruská ríša nazývala Veľká Tartária, to znamená oblasť na východ od Uralu, ktorá siahala po Veľký čínsky múr a zaberala veľkú časť Severnej Ameriky.

Neznáma Sibír plná zlatých pokladov z Tartárie

3fff37b03993c67d8c1f9344770e09bdPred 300 rokmi bolo plienenie mohýl,  pohrebísk a hľadanie zlatých pokladov jedným z hlavných „remeselných odvetví“ obyvateľov Sibíri. Celé osady sa týmto živili a žili si celkom dobre. Samotný hľadači pokladov sa nazývali „bugrovščiky“ a ich povolanie „bugrovanie“, odvodené od slova bugor – vŕšok, pahorok, val. Hlavne preto, že poklady sa nachádzali v starovekých valoch, návršiach  pochádzajúcich z obdobia pred naším letopočtom. Na mapách zo stredoveku, ktoré zobrazujú Sibír, sú zaznamenané stovky až tisícky rozvinutých miest a sídiel v krajine s názvom Veľká Tartária..

O starovekých pokladoch neznámej Sibíri rozpráva expert Ministerstva kultúry na historické a kultúrne dedičstvo Ruskej federácie, archeológ, doktor historických vied Andrej Borodovský.

Všetko, čo bolo vybudované pred príchodom dynastie Romanovcov, sa zničilo alebo prisvojilo

eee_1Petrohrad bol vybudovaný dávno pred Petrom I., rovnako ako Jekaterinburg dávno pred Katarínou II. Pri vládnutí Romanovcov sa chrámy vybudované Slovanmi zrovnávali so zemou a náhrobnými kameňmi sa dláždili cesty, alebo ich používali do základov nových budov. Na príkaz Petra I. sa všetky pôvodné hudobné nástroje pálili celými vozmi, rovnako ako aj staré knihy a zvitky.

Početné pozostatky náhrobných kameňov a kamenných dosiek spred Romanovskej epochy sú vyrobené z pevného bieleho kameňa a pokryté hlbokou kvalitnou gravírovanou rezbou. V mnohých starých ruských kláštoroch je možné stále vidieť pozostatky starých bielych kamenných dosiek a ich úlomky, ktoré sú spracované veľmi kvalitne.

Obraz „železných čižiem a železných chlebov“ v Slovansko – Árijských Védach

images05SHZBFWV Slovansko-Árijských Védach sa uvádza text „Skaz o Jasnom Sokole“ v pôvodnej forme, takým, akým bol do príchodu kresťanstva. V princípe je Skaz – príbeh, ktorý odovzdáva od úst k ústam, z pokolenia na pokolenie reálne udalosti, ktoré sa udiali už dávno. Skaz sa napĺňal obrazmi, ktoré umožnili ľuďom lepšie pochopiť ústne odovzdávanú informáciu.

A je to viac než pochopiteľné, vzhľadom k tomu, že mnohé z toho, čo bolo dokonale jasné dokonca aj deťom – súčasníkom udalostí, sa stalo časom po mnohých generáciách pre ľudí za hranicou chápania. Je to spôsobené tým, že od doby v príbehu uvedených udalostí prešla civilizácia Midgard – Zeme viac menej násilnou religióznou „očistou“, v dôsledku čoho bola sociálnymi parazitmi nasmerovaná do kamennej doby nielen technologicky, ale aj pohľadom na svet.

Nôž našich predkov z 10. storočia

2Štrukturálny výskum starovekého noža z 10. storočia ukázal, že ostrie noža sa skladá z piatich spojených kovových vrstiev – pásov. V strede sa nachádza vrstva z vysokouhlíkovej ocele, nasledujú vrstvy ocele s nižším obsahom uhlíka  a vonkajšie vrstvy sú zo železa.

Veterné mlyny na „stračej nôžke“

1256923161_290720091707Rozprávkový domček na stračej nôžke vychádza z reálnej podoby veterných mlynov využívaných Slovanmi, ktoré sa celé dokázali otáčať podľa smeru vetra. Ešte dnes môžeme takéto mlyny stretnúť na severe aj v centrálnej oblasti Ruska.

Stĺpovité mlyny, ako ich nazývali, majú originálny architektonický tvar. Skladajú sa z dolnej časti oporného základu, ktorý môže mať viac podôb a zvyčajne sa smerom nahor zužuje k vrchnej časti samotného mlyna s lopatkami.

Mestský štát Etruskov v Taliansku

_mAiQiddz6gCerveteri je starobylé mesto – štát Etruskov (eto ruský) v Taliansku, ktoré kedysi plnilo významnú úlohu vo Zväze miest Etrurii. V dobách rozkvetu populácia mesta Cerveteri dosiahla počet 25 tisíc ľudí. Rimania dobyli a zničili etruské mestá v 4. – 5. storočí a v súčasnosti informácie o tomto starom a záhadnom národe je nutné skladať po kúskoch.

Labyrint na ostrove Krutojar

cvt49786Na ruskom ostrove Krutojar, na severovýchode Fínskeho zálivu, len pár kilometrov od hraníc s Fínskom, sa zachovala jedna z najzvláštnejších stavieb, ktorej história je doteraz neznáma – kamenný labyrint. Hovorí sa, že prinášal šťastie ešte na začiatku 20. storočia.

Na severozápade Ruska sa zachovalo iba niekoľko kamenných labyrintov dávnych obyvateľov týchto miest. Na ostrove Krutojar sa labyrint zachoval takmer v rovnakom stave, ako bol v časoch jeho vytvorenia a spolu s ním sa zachovali aj pozostatky starodávnej dediny.

Zamlčané dejiny

1460647430161776024Vatikán disponuje najväčším vlastníctvom pozemkov, nehnuteľností, zlata a financií. Vonkajšie finančné rezervy Vatikánu sú koncentrované hlavne na Wallstreete, podľa odhadov viac ako 100 miliárd eur. Vatikán má pritom vlastnú banku.

Vatikán je dnes najväčším náboženským hospodárskym koncernom na svete a pevne angažovaný v mnohých podnikoch v oblasti nehnuteľností, plastov, elektroniky, ocele, cementu, textilu, chémie, potravín a stavebníctva.

Výňatky z knihy Nicolaasa Witsena „Severná a Východná Tartária“ o obroch

1320225635_f28563f8467ab01868ca5d95972bb30cNicolaas Witsen (1641 – 1717) – holandský cestovateľ, kartograf, vedec a starosta Amsterdamu. V roku 1692 Nicolaas Witsen vydal impozantnú knihu Severná a Východná Tartária. Vtedy mala 660 strán a bola v holandskom jazyku. Nové revidované vydanie tejto práce obsahovalo už 1000 strán a vyšlo v dvoch zväzkoch v roku 1705. Napriek názvu knihy sa Witsen neobmedzil iba na severnú a východnú časť vnútornej Eurázie. V skutočnosti kniha opisuje omnoho väčší región ako bol prezentovaný na mape, pretože okrem Sibíri, Mongolska a centrálnej Ázie, sa v nej opisuje aj Mandžusko, ostrovy severne od japonského Honšú a Kórei a tiež Perziu, Krym, Kaukaz.