Súbor pravidiel doktora Hinohara Shigeakiho pre dlhovekosť

Doktor Hinohara Shigeaki (1911-2017) je jedným z tých, ktorým Japonsko vďačí za dlhovekosť svojich obyvateľov. On sám bol vzorom na naše pomery neuveriteľne aktívnej staroby. Po dovŕšení 75 rokov napísal a publikoval 150 kníh, po dovŕšení 100 rokov aj naďalej liečil ľudí a prednášal. Dožil sa 105 rokov.

Doktor Hinohara Shigeaki bol do svojej smrti prezidentom nemocnice St. Lukes v Tokiu. Medzinárodná nemocnica St. Lukes v Tokiu je jedna z najväčších v Japonsku. Zamestnáva 250 vyškolených skúsených lekárov, 21 lekárnikov, 670 zdravotných sestier, 199 medicínskych technikov, 142 administratívnych technikov. Ambulantne denne obslúži v priemere 2500 pacientov.

Doktor Shigeaki vytvoril vlastný súbor pravidiel pre dlhovekosť:

1. Človek nezískava energiu z jedla alebo spánku, ale z radosti. Spomeňte si, keď sme sa v detstve zabávali, tak sme zabudli aj jesť a spánok sme nepotrebovali. U dospelých je to podobné. Nevyčerpávajte svoj organizmus príliš prísnym rozvrhom jedál alebo spánku.
2. Ľudia akejkoľvek rasy, národnosti, alebo pohlavia môžu dlho žiť. Majú len jedno spoločné, medzi dlho žijúcimi nie je jediný tlsťoch. Ja napríklad na raňajky pijem kávu alebo mlieko alebo pomarančový džús s lyžičkou olivového oleja, ktorý je užitočné pre tepny a pokožku. Na obed mlieko s koláčom, alebo nič, pokiaľ som veľmi zaneprázdnený. Keď pracujem, tak vôbec nemám hlad. Moja večera sa skladá zo zeleniny, ryže a kúska ryby. Dvakrát za týždeň zjem 100 gramov nízkotučného mäsa.
3. Vždy plánujte ďaleko dopredu. Môj denník je zvyčajne naplnený do konca nasledujúceho roku – zápis pacientov na príjem, prednášky a práca v nemocnici. Ale v roku 2016 som si naplánoval trochu zábavy a navštívil som olympijské hry v Tokiu.
4. Odísť do dôchodku nestojí vôbec za to. Ale ak sa tomu nedá vyhnúť, snažte sa to urobiť čo najneskôr. V súčasnosti je vek odchodu do dôchodku v Japonsku 65 rokov, ale bol zavedený pred pol storočím, kedy bola priemerná dĺžka života v krajine 68 rokov a storočných bolo v celom Japonsku iba 125 ľudí. Dnes sa japonské ženy dožívajú v priemere 86 rokov,  muži 80 rokov a tých, ktorí dovŕšili 100 rokov je v Japonsku 36 000!
5. Zdieľajte svoje vedomosti. Ja som prednášal. 150 prednášok ročne pre akékoľvek publikum, od predškolských detí až po podnikateľov. Moje prednášky trvajú od 1 hodiny do 1,5 hodiny a prednášam ich v stoji.
6. Keď vám lekár odporúča, aby ste vykonali nejaké testy, alebo sa podrobili operácii, opýtajte sa ho, či by on radil to isté aj svojím deťom, manželke, alebo príbuzným. Lekári nemôžu vyliečiť všetko, bez ohľadu na to, čo nám hovoria. Prečo trpieť zbytočným utrpením? Niekedy pomáha hudba, alebo zvierací terapeuti lepšie ako najlepší chirurgovia.
7. Aby ste boli zdraví, choďte po schodoch a noste si svoje veci sami. Ja stúpam po dvoch schodoch naraz, aby svaly pracovali.
8. Mňa veľmi inšpiruje báseň Roberta Browninga „Abbat Vogler“. V detstve mi ju čítal môj otec. Hovorí sa v nej, že človek si musí stanoviť pre seba veľké ciele v umení aj v živote. Pokiaľ sa chystáte nakresliť kruh, tak by mal byť taký obrovský, aby sa neskončil počas celého života. My vidíme len časť tohto kruhu – polkruh a zvyšok je mimo nášho videnia a života.
9. Bolesť, to je tajomná vec, najlepší spôsob ako sa s ňou vyrovnať, je nájsť niečo veľmi zaujímavé. Keď dieťa bolí zub, stojí za to zapojiť ho do hry a okamžite zabúda na bolesť. Nemocnice sa o to musia postarať. U nás v nemocnici St. Lukes je veľa zábavy, hudby, zvieratá a arteterapia. Všetko to veľmi pomáha.
10. Nesnažte sa hromadiť čo najviac materiálnych vecí. Pamätajte, nikto nevie, kedy príde jeho čas. So sebou to všetko nezoberiete.
11. Nemocnice musia byť pripravené na veľké katastrofy a musia prijať každého, kto klope na dvere. Naša nemocnica je usporiadaná tak, aby bolo možné v prípade potreby operovať kdekoľvek, v suteréne, na chodbách, v kaplnke. Väčšina ľudí si myslela, že som sa zbláznil, keď sa pripravujem na katastrofy, ale 20. marca 1995 to všetko prišlo vhod, keď sekta spáchala teroristický čin v tokijskom metre sarínovým plynom. Ale nie som šťastný, že som mal pravdu. Prijali sme 740 obetí a za dve hodiny sme zistili, že ide o sarínový plyn. Bohužiaľ, jeden pacient neprežil, ale 739 sme zachránili.
12. Iba veda samotná nie je schopná pomôcť ľuďom. Veda nás všetkých radí do jednej jednotky, ale my všetci sme rôzni a choroby sú úzko spojené s našou dušou. Ak chcete pochopiť chorobu a pomôcť človeku, je potrebná nielen veda, ale aj umenie.
13. Život je plný prekvapení. 31. marca 1970, keď som mal 59 rokov, som letel z Tokia do Fukuoka. Bolo krásne slnečné ráno a ja som obdivoval krajinu, keď lietadlo obsadili členovia komunistickej bunky „Červenej armády“. Nasledujúce 4 dni som strávil v putách na sedadle v 40 stupňovej horúčave. Ako lekár som sa sledoval zo strany a bol som prekvapený, ako sa organizmus prispôsobuje krízam.
14. Nájdite si vzor a skúste ho prekonať. Môj otec v roku 1900 odišiel do USA na štúdium na Univerzitu v Duke v Severnej Karolíne. Bol priekopníkom a jedným z mojich hrdinov. Neskôr som mal aj iných. Keď sa ocitám v ťažkej situácii, tak sa pokúšam si predstaviť, čo by robili na mojom mieste.
15. Žiť dlho je krásne. Do 60 rokov pracujeme v prospech našej rodiny a ľahko dosahujeme naše ciele. Ale potom sa musíme snažiť v prospech celej spoločnosti. Odkedy som dosiahol 65 rokov, tak pracujem zadarmo, 18 hodín denne, sedem dní v týždni. A vychutnávam si každú minútu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info