V Čeljabinskej oblasti v Rusku vznikol škandál, ktorý splodil veľa debát a sporov o školskom vzdelávaní. Na prokuratúru prišla sťažnosť, že učiteľka preťažuje študentov zložitými úlohami, predlžuje vyučovacie hodiny a ponižuje deti. Mimochodom, väčšina rodičov so sťažnosťou nesúhlasí.
Pedagogička vyššej kategórie, držiteľka štátnych vyznamenaní a víťazka prezidentského grantu bola považovaná za jedného z najkvalitnejších pedagógov v elitnej škole. Všetko sa zmenilo po anonymnom liste, ktorý dostala prokuratúra.
K neprimeraným skutkom pedagogičky anonym zaradil aj bezplatné doučovanie po škole, viac domácich úloh a tiež príliš zložité básne, ktoré učiteľka zadávala študentom ako domáce úlohy. Teraz pedagogičke hrozia až tri roky väzenia. Trestné stíhanie začali na základe paragrafu: „Nezodpovedajúce plnenie povinností“.
Pritom rodičia tvrdia, že sami žiadali učiteľku o prideľovanie domácich úloh. Kontrola bezpečnostných kamier nainštalovaných vo všetkých triedach nezaznamenala prípady fyzických trestov. Podľa slov rodiča jedného zo študentov ide o osobnú antipatiu niekoho, pretože všetky ostatné deti s radosťou vítajú vyučovacie hodiny s učiteľkou. Tatiana Leonidovna je pre nich jednoducho boh a venuje im veľa svojho osobného času.
Načo je Slovanom vzdelávanie?
Ako sa dá vysoko rozvinutá krajina premeniť na úbohú surovinovú kolóniu? Zničiť priemysel, vedu a učiť obyvateľov tejto krajiny iba toľko, aby mohli obsluhovať stroje na dobývanie surovín a obchodovať so západným tovarom. V suverénnom štáte ZSSR bolo vzdelávanie prioritná oblasť, pretože absolventi boli žiadaní v rýchlo rozvíjajúcom sa priemysle a vo vede. Zdá sa, že v súčasnom Rusku je vzdelávanie druhoradé. V rokoch reforiem sa objavil dokonca pojem „prebytočné vzdelávanie“ podobné termínu používanému na západe „príliš (zbytočne) kvalifikovaný“.
V roku 2005 Vladimír Putin povedal: „Začali sme realizovať rozsiahly celoštátny projekt vo vzdelávaní. Je potrebné podporiť školy a vysoké školy s inovačnými programami, ktoré dajú náskok talentovaným učiteľom aj nadaným žiakom“.
Ako sa tieto reči prejavili v praxi: Pokiaľ sa náklady na vzdelávanie v rozvinutých krajinách neustále zvyšujú a predstavujú v percentách z HDP, napríklad v Škandinávií 7,6 – 8 %, tak v Rusku neustále klesajú a v súčasnosti sú na úrovni okolo 3,5 %. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo ZSSR na druhom mieste vo svete v počte študentov na 10 000 obyvateľov. V súčasnosti Rusko predbehli aj niektoré krajiny latinskej Ameriky.
Vo svojom prejave na kongrese hnutia mládeže minister školstva A. Fursenko (2002 – 2012) kritizoval sovietsky systém vzdelávania, ktorý vychovával tvorcov a hovoril, že je potrebné vychovať spotrebiteľov, ktorí môžu správne využívať úspechy a technológie vyvinuté ostatnými. V rozhovore sa minister vyjadril, že robotník na montážnej linke nemá rozmýšľať, ale robiť to, čo ho naučili.
Výsledky tejto politiky: Naplnenosť vidieckych škôl učiteľmi bola v roku 2008 menej ako 70 %. Počet žiakov sa za obdobie 2002 – 2007 znížil z 20 miliónov na 15 miliónov. V školskom roku 2008 – 2009 sa zatvorilo približne 300 škôl. Za posledných desať rokov sa počet žiakov znížil na 8 miliónov. V Rusku v období ZSSR bolo 900 vysokých škôl, v roku 2007 ich zostalo 650 a v plánoch ministerstva je maximálne 200.
