„
Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa moja čata rozmiestnila v blízkosti lesného porastu a ja som sa rozhodol zistiť, ako rastliny reagujú na človeka a jeho konanie.
Vypýtal som si u fajčiarov zápalky a požiadal som svojich dobrovoľných pomocníkov, aby sledovali, čo sa bude diať. Spálil som zápalkou list na jednom strome. Na čo strom zareagoval zmenou svojej aury z modrozelenej farby na sýtočervenú. Týmto spôsobom s najväčšou pravdepodobnosťou strom „zakričal“ od bolesti a tento „krik“ bolesti počuli aj iné stromy v lesnom poraste. Alebo týmto spôsobom zasiahnutý strom mojím konaním varoval ostatné stromy, že spôsobujem bolesť, pretože stačilo, že som sa iba priblížil k iným stromom, pri ktorých som ani nepomyslel na to páliť im listy a ich aura sa menila podobne ako u stromu, ktorému som spálil list.
Keď som požiadal ostatných, aby prišli k stromom, ani jeden strom nemenil svoju auru, ale iba vtedy, keď som sa k nim priblížil ja. Strom si ma zapamätal veľmi dobre a dokázal ma rozoznať spomedzi iných osôb a nielen že si ma zapamätal, ale oznámil svojím jazykom iným stromom moje údaje, takže všetky ostatné stromy v lesnom poraste dostali záznam „nebezpečného“ zločinca.
Veľmi dobré na „hlúpe“ stromy, nie? Rastlinné organizmy majú svoje vlastné zmysly, cítia bolesť, radosť, smútok a mnoho ďalších vecí, ktoré sme si zvykli priraďovať iba nám. Majú svoje vlastné vedomie odlišné od nášho a tiež nechcú zomierať, tiež sa boja smrti ako mnohí ľudia.
Preto odporúčam neškodiť rastlinám, pokiaľ to nie je potrebné. Moje objavy umožnili pozrieť sa úplne odlišne na svet prírody okolo nás. Každá živá bytosť, rastlina alebo zviera majú rôzne úrovne vedomia a celé spektrum zmyslov…“
Nikolaj Levašov „Zrkadlo mojej duše“ časť 1
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info