Chcem s Vami hovoriť o čítaní, aj o tom, že čítanie literatúry a čítanie pre radosť je jednou z najdôležitejších vecí v živote človeka. Ja som samozrejme veľmi zaujatý, pretože som spisovateľ, autor literárnych textov. Píšem pre deti aj pre dospelých. Už vyše tridsať rokov si zarábam na živobytie pomocou slov, z väčšej časti tvorením vecí a ich zapisovaním. Jasné, že mi záleží, aby ľudia čítali, aby knižnice a knihovníci existovali a prispievali láske k čítaniu. Takže som zaujatý ako spisovateľ, ale ešte viac som zaujatý ako čitateľ.
Keď som bol v New Yorku, počul som rozhovor o budovaní súkromných väzníc, je to rýchlo rastúci priemysel v USA. Väzenský priemysel si musí plánovať svoj budúci rast, koľko ciel bude potrebovať. Aký bude počet väzňov o pätnásť rokov? Zistili, že toto všetko môžu ľahko predvídať použitím jednoduchého algoritmu na základe prieskumu: Aké percento 10 a 11 ročných nevie čítať a tým samozrejme nemôže čítať pre svoju radosť?
V tomto nie je priamy vzťah, keďže nemôžeme povedať, že vo vzdelanej spoločnosti neexistuje zločin, ale súvislosť medzi faktormi je viditeľná. Ja si myslím, že najjednoduchšie z týchto súvislostí pochádzajú zo zrejmého, gramotní ľudia čítajú literatúru.
Čítanie literatúry má dva významy:
Po prvé vám spôsobuje závislosť od čítania. Túžba vedieť, čo sa bude diať ďalej, túžba obrátiť list, potrebnosť pokračovať aj v prípade, že bude ťažko, pretože niekto spadol do ťažkostí a ty musíš zistiť, ako sa to všetko skočí… v tom je reálny progres. To spôsobuje učiť sa nové slová, myslieť inak, neustále byť v pohybe vpred. Objavovať, že čítanie samo o sebe je radosť. Akonáhle si to uvedomíš, si na ceste k neustálemu čítaniu.
Najistejší spôsob ako garantovane vychovať gramotných ľudí, je naučiť ich čítať a ukázať im, že čítanie je príjemné rozptýlenie. Najjednoduchšie je nájsť knihy, ktoré sa vám páčia, nechať ich dostupnými a dovoliť im ich prečítať.
Neexistujú pre deti zlí autori, pokiaľ ich deti chcú čítať a hľadajú ich knihy, pretože všetky deti sú odlišné. Ony nachádzajú pre seba dôležité príbehy a vchádzajú do vnútra príbehov. Opotrebovaná a stará idea nie je stará pre nich, veď deti ich objavujú pre seba prvýkrát. Neodhovárajte deti od čítania len preto, že máte pocit, akoby čítali zlé veci. Literatúra, ktorá sa vám nepáči, to je cesta ku knihám, ktoré budú tešiť vašu dušu a všetci nemajú rovnaký vkus.
A po druhé, literatúra spôsobuje empatiu. Keď sledujete televízny program, film, pozeráte sa na veci, ktoré sa dejú s inými ľuďmi. Umelecká próza, to je to, čo tvoríte z písmen a hrsti interpunkčných znamienok a vy ste jediný, kto používa svoju predstavivosť, tvorí svet, obýva ho a rozhliadate sa okolo cudzími očami. Začínate cítiť veci, navštevovať miesta a svety, o ktorých by ste ani nevedeli. Zistíte, že okolitý svet, to ste tiež vy. Stávate sa niekým iným a keď sa vrátite do svojho sveta, niečo málo sa vo vás mení.
V roku 2007 som bol v Číne na prvej konvencii sci-fi a fantastike schválenej vládnucou stranou. V jednej chvíli som sa opýtal oficiálneho predstaviteľa vlády: Prečo? Veď vláda dlhé obdobie neschvaľovala túto tému. Čo sa zmenilo?
Je to jednoduché, povedal mi. Číňania tvorili veľkolepé veci, pokiaľ im priniesli schémy a plány. Ale nič nezlepšovali, ani nevymýšľali sami. Oni nie sú vynálezcovia. Preto poslali delegácie do USA, do Apple, Microsoftu, Googlu a na iné miesta a pýtali sa ľudí, ktorí vymýšľali budúcnosť, na nich samých. A zistili, že všetci čítali fantastickú literatúru, sci-fi, vo svojom detstve.
Literatúra vám môže ukázať iné svety. Môže vás vziať tam, kde ste nikdy neboli. Po jedenej návšteve iných svetov už nikdy nemôžete byť úplne spokojní so svetom, v ktorom ste vyrástli. Nespokojnosť je dobrá vec. Nespokojní ľudia môžu meniť a vylepšovať svoje svety, robiť ich lepšími a inými.
Najlepší spôsob ako zničiť detskú lásku k čítaniu je samozrejme uistiť sa, že nikde v dosahu nie sú žiadne knihy a miesta, kde by si ich mohli prečítať. Ja som mal šťastie, keď som vyrastal, mal som k dispozícií veľkú okresnú knižnicu. Mal som rodičov, ktorých bolo možné presvedčiť, aby ma nechali v knižnici po ceste do práce počas mojich prázdnin.
Knižnica, to je sloboda. Sloboda čítať, sloboda komunikovať. To je vzdelávanie (ktoré nekončí v deň, keď sme ukončili školu, alebo univerzitu), to je útočisko a prístup k informáciám.
Myslím, že je to všetko v povahe týchto informácií. Informácia má cenu a správna informácia má nevyčísliteľnú cenu. V priebehu ľudských dejín sme žili v časoch nedostatku informácií. Získať potrebnú informáciu bolo vždy dôležité a vždy niečo stálo. Kedy sadiť plodiny, kde nájsť veci, mapy, história a príbehy, to je to, čo sa vždy cenilo. Informácia bola cennou vecou a tí, ktorí ju mali vždy mohli počítať s odmenou.
V poslednej dobe sme prešli z nedostatku informácií k ich nadbytku. Podľa Erica Schmidta z Googlu, teraz každé dva dni ľudská rasa vytvorí toľko informácií, koľko sme tvorili od začiatku našej známej civilizácie do roku 2003. Teraz nie je úlohou nájsť vzácnu kvetinu v púšti alebo nájsť konkrétnu rastlinu v džungli. My potrebujeme pomoc v navigácii, aby sme našli medzi týmito informáciami to, čo skutočne potrebujeme.
Knihy, to je spôsob ako komunikovať s mŕtvymi. Je to spôsob učiť sa od tých, ktorí už nie sú medzi nami. Ľudstvo vytvorilo samé seba, rozvíjalo sa, vytvorilo druh znalostí, ktoré je možné rozvíjať a nie neustále zabúdať. Sú príbehy, ktoré sú staršie ako mnohé krajiny, príbehy, ktoré ďaleko prežili kultúry a múry, medzi ktorými boli prvýkrát rozprávané.
Pokiaľ si nevážite knižnice, to znamená, že si nevážite informácie, kultúru alebo múdrosť. Ničíte hlas minulosti a škodíte budúcnosti.
Musíme nahlas čítať našim deťom. Čítať im to, čo sa im páči. Čítať im dejiny, z ktorých sme my už unavení. Hovoriť rôznymi hlasmi, zaujať ich a neprestávať čítať len preto, že sa ony samy naučili čítať. Čítať nahlas je okamihom jednoty, čas, keď nikto nepozerá do telefónu, keď sú pokušenia sveta odložené mimo.
Musíme používať jazyk. Rozvíjať sa, učiť význam nových slov a ako ich používať, učiť sa správne vyjadrovať a hovoriť, čo máme na mysli. Nemali by sme sa snažiť zmraziť jazyk, tváriť sa, že je to mŕtva vec. Musíme používať jazyk ako živú vec, ktorá je v pohybe, ktorá nesie slová, umožňuje pochopiť ich význam a výslovnosťou sa mení v priebehu času.
Raz sa spýtali Alberta Einsteina, ako môžeme urobiť svoje deti múdrejšími? Jeho odpoveď bola jednoduchá. Pokiaľ chcete, aby vaše deti boli múdre, čítajte im rozprávky. Pokiaľ chcete, aby boli ešte múdrejšie, čítajte im ešte viac rozprávok. Chápal hodnotu čítania a predstavivosti.
Ja verím, že môžeme odovzdať našim deťom svet, kde oni budú čítať a aj im budú čítať, kde si oni dokážu predstavovať a chápať.
Neil Gaiman
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Projekt: Náučná a faktografická knižnica OZ Biosféra