Pozostatok „likvidácie“ chemických zbraní po druhej svetovej vojne vo forme otrávených morských rýb

imagesV morských rybách ulovených v oblasti prielivu Skagerrak v Severnom mori medzi Nórskom a Jutským polostrovom bol preukázaný vysoký obsah arzénu vo svaloch a pečeni rýb. Vedúca laboratória morskej ekológie Inštitútu oceánológie Ruskej akadémie vied Elena Ežová uviedla pre tlačovú agentúru TASS: „Môže to svedčiť o šírení lewisitu (zlúčenina arzénu) zo skorodovaných náloží v sedimentoch a hromadení jeho produktov rozkladu v potravinovom reťazci.“

contact_ejovaAnalýzy pokračujú, ale výsledky testov sú jasné a očakávané. Lewisit je bojová chemická látka, ktorá pôsobí ako pľuzgierotvorná a dráždivá látka. Je toxická pre človeka pri všetkých formách pôsobenia, je schopná preniknúť cez materiály ochranných odevov a masiek. Vplýva na sliznice a dýchacie cesty.

Lewisit sa dostal do morskej vody podľa riešenia prijatého na Postupimskej konferencii v roku 1945. Krajiny proti hitlerovskej koalície topili hitlerovské chemické zbrane v Baltickom a Severnom mori, vrátane prielivu Skagerrak, medzi pobrežím Škandinávskeho polostrova a polostrovom Jutland spájajúcim Baltické a Severné more.

Pôvodne mal byť celý chemický arzenál – bomby, granáty, míny, sudy a nádrže zatopený v Atlantickom oceáne. Ale odborníci sa obávali, či sa podarí bezpečne dopraviť taký nebezpečný náklad až tak ďaleko, tak sa rozhodli zbaviť nákladu priamo vo vodách Baltického a Severného mora. Nakoniec do Atlantického oceánu doviezli „iba“ 120 tisíc ton chemických zbraní. Presné miesta zatopenia chemických zbraní sa vo väčšine prípadov držia v tajnosti.

LewisiteDumping

V porovnaní s oceánom, v malom Baltickom mori a priľahlých vodách vrátane Lamanšského prielivu bolo zatopených približne 300 tisíc ton chemických zbraní. Likvidácia v morskej vode prebiehala v zdanlivo vzdialených rokoch 1946 – 1948, ale teraz dáva o sebe vedieť kontamináciou celého potravinového reťazca. Likvidácia sa vzťahuje k USA a Veľkej Británii – 88 % a ZSSR – 12 %.

UGA_unexploded_munitions_1021720091379460918_aircraftbomb

Do morskej vody sa okrem lewisitu dostali látky ako sú: adamsit, yperit, tabun, fosgén, cyklon B, a iné. Napríklad adamsit pri nepoužití ochranných prostriedkov spôsobuje smrť otrávením v priebehu jednej minúty.

Yperit, tiež známy ako horčicový plyn, má smrteľný účinok pri akýchkoľvek cestách preniknutia do organizmu. Vplýva na sliznice očí, nosohltanu a horných dýchacích ciest. Smrteľná koncentrácia zabíja do 4 až 24 hodín.

Tabun je nervovoparalytická organická zlúčenina zo skupiny organofosfátov.

Fosgén spôsobuje pľúcny edém po niekoľkých hodinách. Spočiatku sa zdá, že nič vážne sa nedeje, okrem kašľa, ale neskôr nastupuje bolestivá smrť udusením.

Cyklón B je pesticíd na báze kyseliny kyanovodíkovej, ktorý sa používal v koncentračných táboroch na elimináciu väzňov.

Všetky tieto jedy boli bezpečne uzatvorené v oceľových obaloch. Ale už niekoľko desaťročí odborníci diskutujú, ako veľmi tieto obaly podliehajú korózii a aký majú tieto toxické látky dopad na životné prostredie a človeka.  Z času na čas rybári vylovia smrtiace nálože, ale k vážnejším incidentom nedošlo.

1490367497_4236630

V roku 2003 bolo pozorované v Baltickom mori masívne uvoľnenie chemických látok. Bolo zaznamenaných 21 prípadov kontaktu rybárskych sietí so žltozelenými zhlukmi yperitu o celkovej hmotnosti vyše jednej tony. Zdalo by sa, že zhluky vytvorené kontaktom studenej vody a toxínu nie sú nebezpečné. Avšak britská genetička Charlotte Auerbach ešte v 40-tych rokoch dokázala, že yperit a yperitové zlúčeniny sú schopné zvyšovať mutácie a to dokonca aj v mikroskopických množstvách. A vo formách jednotlivých molekúl sú schopné spôsobiť narušenie genetického kódu aj po 3 až 4 generáciách!

Už v roku 1997 prezident nadácie Ekológia – XXI. storočia a viceadmirál vo výslužbe Tengiz Borisov informoval vládu Ruskej federácie o výsledkoch prieskumu sudov s jedmi v prielive Skagerrak, ktoré skorodovali a boli objavené úniky toxických látok. V Baltickom mori boli nájdené stopy po yperite, lewisite a iných chemických bojových látkach. Následne sa Rusko v roku 1997 snažilo predložiť otázku pred západnými krajinami a hľadať spôsoby riešenia tohto problému. USA a Veľká Británia zareagovala predĺžením utajenia dokumentov vzťahujúcich sa k zatopeniu hitlerovských chemických zbraní.

riba_baltic

V roku 2000 obyvatelia lotyšského mesta Liepaja na pobreží Baltického mora postavili pred vládu otázku: čo sa stane, keď sa obaly zatopených chemických látok narušia a toxické látky sa dostanú do morskej vody? Vtedajší riaditeľ Inštitútu hydroekológie Lotyšskej univerzity povedal, že zvýšený mediálny šum sa negatívne odzrkadlí na turistickom ruchu v Lotyšsku a ide o zbytočné obavy.

Keď Rusko predstavilo projekt Nord Stream 2, riaditeľ odboru prevencie pre škodlivými emisiami Ministerstva životného prostredia Litvy pripomenul zatopené chemické látky a vyjadril znepokojenie, či nie je tento projekt v tomto smere nebezpečný. Rusko uskutočnilo prieskum a vyhlásilo, že potrubie Nord Stream obchádza miesta so zatopenými chemickými látkami.

Ľudstvo ešte čaká v budúcnosti riešenie tohto pálčivého a nebezpečného problému, ktorého stopy sa začínajú objavovať v potravinovom reťazci, na konci ktorého stojí človek.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

429 zobrazení celkom (1 dnes)