Ovocný strom je mocný symbol vo všetkých sadoch slovanského sveta

derevo_vyrovnyatOvocný strom je v ľudovej tradícií Slovanov uctievaný ako objekt plodnej sily. Je to spojenie s komplexom plodnosti, so ženským počiatkom. Spolu s dubom, hrabom a inými veľkými stromami, je jedným z uctievaných a chránených objektov kultúrneho priestoru.

Ovocný strom niekedy vystupuje ako mytologický ľudský náprotivok. V Čiernej hore veria, že z dvoch dvojčiat, ktoré zasadili naraz dva ovocné stromy, zomrie prvý ten, ktorému prvý vyschne strom. V Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine sa verilo, že jabloň vyvrátená s koreňmi predpovedá smrť svojmu majiteľovi. V Polesí v Rusku sa dodržiavala tradícia po smrti gazdov vyrúbať v ich sade rodový ovocný strom hrušku alebo jabloň.

Všeobecne sa u Slovanov považovalo druhé sekundárne kvitnutie ovocného stromu na jeseň alebo v zime ako predzvesť moru, hladu a chladnej zimy. Podľa juhoslovanských Slovanov, aby sa žena zbavila neplodnosti, bolo nutné zjesť prvé púčiky, kvety alebo plody z ovocného stromu a tiež podliezť pod ohnutými vetvami k zemi ovocného stromu a pritom hovoriť: „Ako ty nie si neplodná vo svojom rode, ani ja nebudem neplodná vo svojom.“

V iných prípadoch sa bezdetným ženám a mužom zakazovalo robiť určité úkony spojené s ovocnými stromami ako napríklad sadiť ich, štepiť, presádzať, oberať plody. Tehotným ženám sa zakazovalo liezť na stromy, oberať plody, inak by mohol ovocný strom vyschnúť. Rodičke a mnohodetnej matke sa odporúčalo robiť určité počiatočné úkony, napr. sadiť ovocné stromy. Pod ovocný strom sa vylievala voda, v ktorej sa umývala rodička a práve rodičky sa snažili pohostiť plodmi z prvej úrody.

U Slovanov bol zvyk sadiť ovocný strom pri narodení dieťaťa, aby rástlo a rozvíjalo sa ako ovocný strom. Rovnako bol zvyk vylievať vodu, v ktorej sa kúpal novorodenec pod jeho rodový ovocný strom. Tento rodový strom dostal meno dieťaťa a verilo sa, že strom bude rásť rovnako ako dieťa a bude prinášať bohatú úrodu ovocia. V prípade choroby dieťaťa podľa tohto stromu predpovedali ďalší priebeh, pokiaľ vetvy vysychali, choroba sa mohla zhoršiť. U južných Slovanov bol zvyk zaniesť pod rodový ovocný strom prvé ostrihané vlasy alebo nechty dieťaťa, aby sa dieťa dobre rozvíjalo. V Bulharsku hrali ovocné stromy osobitnú úlohu v rituáloch sviatku babíc – tradičného sviatku pôrodných asistentiek, kde veľa magických obradov prebiehalo pod ovocnými stromami.

89ec8f45809e606V Srbsku, Bulharsku, Rusku a na Ukrajine sa ovocný strom používal na výrobu „svadobného stromu“. V Bulharsku sa z vetvičiek ovocného stromu robili svadobné vence, vlajky, kytice. Niekedy sa pri ovocnom strome robili určité svadobné rituály, ako napríklad strihali mladomanželov a vlasy kládli pod ovocný strom, aby „v manželstve všetko kvitlo a mali deti“.

Jeden z prvých dôkazov o zvyku pochovávať pod ovocným stromom mŕtvonarodené deti sa datuje do XVII. storočia a odkazuje na územie dnešného Slovenska. V XIX. a XX. storočí je tento zvyk u balkánskych Slovanov pomerne bežný, pritom ovocný strom sadili aj na hroby a vyrábali vence z ovocných stromov pri pohrebe mladých ľudí.

U južných Slovanov z vetví ovocného stromu robili veniec, cez ktorý prvý raz dojili kozy a ovce. V Srbsku veniec z vetvičiek z hrušky alebo jablone nasadili okolo krku prvej ovci a jahniatku, ktoré vyšli z ohrady na pašu. Na Morave priviazali teľa k ovocnému stromu pri odvykaní od kravy, aby rýchlejšie rástlo. V Slovinsku vkladali vetvičky z ovocného stromu z cudzej záhrady do klonky, aby sliepky lepšie znášali vajcia.

Južní Slovania vešali na ovocné stromy špeciálne vianočné pečivo, v Poľsku krížiky a figurálne sušienky a hovorili: „Ja ti dávam sušienky a ty mi daj ovocie.“ Na Ukrajine na nový rok klopali na ovocné stromy, aby dobre rodili. V Bielorusku si pri pečení svadobných koláčov umývali ruky od cesta vo vode, ktorú potom vylievali pod ovocné stromy, aby lepšie rodili.

яблоня2Zákaz rúbať ovocné stromy bol známy v slovanských tradíciách, vyrúbanie ovocného stromu bolo zaradené do zoznamu hriechov v starobylom slovanskom písomníctve. Narušenie tohto zákazu mohlo spôsobiť sucho, úmrtie, zranenie. Ovocné stromy sa nepoužívali v medicíne, nechceli naň preniesť choroby, čo mohlo spôsobiť rôzne nepríjemnosti. U ovocných stromov je možné spôsobiť neplodnosť, ako môže krava stratiť mlieko. Ovocný strom mohol aj „skapať z očí“, vtedy opadali nedozreté plody, alebo ho zničilo krupobitie. Aby sa ovocný strom uchránil, vešal sa na strom cesnak, lebka koňa, červená látka, vykuroval sa sad určitými bylinami alebo vianočnou slamou.

Aby sa predišlo poškodeniu a zneucteniu stromu, keďže je strom živý organizmus a reaguje na vonkajšie vplyvy, bolo zakázané vykonávať pod stromom potrebu, liezť na strom v obuvi, štepiť strom, oberať plody po predchádzajúcej návšteve pohrebu.

Medzi rituály, ktorých cieľom je zvýšiť plodivosť ovocných stromov, patrí aj súlož. V Srbsku pod neplodným stromom manželia súložili. V Slovinsku klopali na strom kukuričným oklaskom nazývaným „fallos“. Bežne sa Slovania so stromami rozprávali, pretože verili, že strom je živý.

E. Levkievskaja

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

logo jablonkaProjekt: Pretvárajme naše mestá a  obce na ovocné sady!

3377 zobrazení celkom (1 dnes)
Páčilo sa? Zdieľajte: